¹A tak teraz už nejestvuje odsúdenie pre tých, čo sú v Ježišovi Kristovi.

²Veď zákon životodarného Ducha v Ježišovi Kristovi ťa oslobodil od zákona hriechu a smrti.

³Čo bolo nemožné zákonu pre slabosť spôsobenú telom, to vykonal Boh, keď poslal svojho Syna v podobe hriešneho tela a pre hriech odsúdil hriech v tele,

⁴aby sa splnila požiadavka zákona v nás, ktorí žijeme nie podľa tela, ale podľa Ducha.

⁵Lebo tí, čo žijú podľa tela, myslia na telesné veci, tí, čo žijú podľa Ducha, myslia však na duchovné veci.

⁶Lebo zmýšľanie tela vedie k smrti, zmýšľanie Ducha však vedie k životu a pokoju.

⁷Pretože zmýšľanie tela je nepriateľstvom voči Bohu — nepodrobuje sa totiž Božiemu zákonu; veď sa ani nemôže.

⁸Tí, čo žijú v tele, nemôžu sa páčiť Bohu.

⁹No vy nie ste v tele, ale v duchu, ak vo vás prebýva Boží Duch. Ale ak niekto nemá Kristovho Ducha, ten nie je jeho.

¹⁰Ak však je Kristus vo vás, telo je mŕtve pre hriech, ale Duch je život pre spravodlivosť.

¹¹Ak teda vo vás prebýva Duch toho, ktorý vzkriesil Ježiša z mŕtvych, tak ten, ktorý vzkriesil Krista z mŕtvych, oživí aj vaše smrteľné telá svojím Duchom, ktorý prebýva vo vás.

¹²Tak teda, bratia, sme dlžní, ale nie sami sebe, aby sme museli žiť podľa tela,

¹³lebo ak žijete podľa tela, zomriete; ale ak Duchom umŕtvujete skutky tela, budete žiť.

¹⁴Lebo všetci, ktorých vedie Boží Duch, sú Boží synovia.

¹⁵Veď ste neprijali ducha otroctva, aby ste opäť žili v strachu, ale prijali ste Ducha synovstva, v ktorom voláme: Abba, Otče.

¹⁶Tento Duch sám dosvedčuje nášmu duchu, že sme Božie deti.

¹⁷Ale ak sme deti, sme aj dedičia, Boží dedičia a Kristovi, spoludedičia, aby sme, ak spolu trpíme, boli spolu aj oslávení.

¹⁸Usudzujem totiž, že utrpenia terajšieho času sa nedajú ani porovnať s budúcou slávou, ktorá sa má na nás zjaviť.

¹⁹Lebo stvorenstvo túžobne očakáva zjavenie Božích synov.

²⁰Stvorenstvo nebolo totiž podrobené pominuteľnosti dobrovoľne, ale skrze toho, ktorý ho podrobil. Trvá však nádej,

²¹že aj samo stvorenstvo bude oslobodené z otroctva skazy do slobody a slávy Božích detí.

²²Vieme totiž, že všetko stvorenstvo až podnes spoločne vzdychá a spoločne trpí pôrodné bolesti.

²³A nielen ono, ale aj my sami, ktorí máme Ducha ako prísľub Božích darov, aj my vnútri vzdycháme a očakávame synovstvo, vykúpenie svojho tela.

²⁴Lebo v nádeji sme boli spasení. Ale nádej, na ktorú možno pozerať, nie je nádejou. Veď či niekto dúfa v to, čo vidí?

²⁵Ak však dúfame v to, čo nevidíme, trpezlivo to očakávame.

²⁶Tak aj Duch prichádza na pomoc našej slabosti. Veď nevieme ani to, za čo sa máme modliť. Ale sám Duch sa za nás prihovára nevysloviteľnými vzdychmi.

²⁷Ale ten, čo skúma srdcia, pozná úmysel Ducha, lebo sa prihovára za svätých tak, ako chce Boh.

²⁸Vieme, že všetky veci slúžia na dobro tým, čo milujú Boha, ktorí sú povolaní podľa jeho predsavzatia.

²⁹Lebo ktorých vopred poznal, tých aj predurčil, aby boli podobní obrazu jeho Syna, aby on bol prvorodený medzi mnohými bratmi.

³⁰A tých, čo predurčil, tých aj povolal, a tých, čo povolal, tých aj ospravedlnil, a ktorých ospravedlnil, tých aj oslávil.

³¹Čo k tomu dodať? Ak je Boh za nás, kto je proti nám?

³²Ako by nám ten, ktorý neušetril vlastného Syna, ale vydal ho za nás všetkých, nedaroval s ním všetko?

³³Kto bude žalovať na Božích vyvolených? Je to Boh, ktorý ospravedlňuje.

³⁴Kto ich odsúdi? Je to Ježiš, Kristus ktorý zomrel, ba čo viac, bol vzkriesený z mŕtvych, je po Božej pravici a prihovára sa za nás.

³⁵Kto nás odlúči od Kristovej lásky? Súženie alebo úzkosť, prenasledovanie alebo hlad, nahota, nebezpečenstvo alebo meč?

³⁶Ako je napísané: Pre teba nás usmrcujú deň čo deň, pokladajú nás za ovce na zabitie.

³⁷Toto všetko však víťazne prekonávame skrze toho, ktorý si nás zamiloval.

³⁸Som totiž presvedčený, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomné, ani budúce veci, ani mocnosti,

³⁹ani to, čo je vysoko, ani to, čo je hlboko, ani nijaké iné stvorenie nebude nás môcť odlúčiť od Božej lásky, ktorá je v Ježišovi Kristovi, našom Pánovi.