¹Či neviete, bratia, — veď hovorím tým, ktorí poznajú zákon, — že zákon panuje nad človekom, kým žije?

²Vydatá žena je zákonom viazaná k svojmu mužovi, kým je živý. Keď však muž zomrie, žena je oslobodená od zákona, ktorý ju viazal k mužovi.

³A tak teda ak sa oddá inému mužovi, kým žije jej muž, bude sa nazývať cudzoložnicou. Keď však jej muž zomrie, je slobodná od zákona a nie je cudzoložnicou, ak sa vydá za iného.

⁴Tak aj vy, bratia moji, zomreli ste zákonu skrze Kristovo telo, aby ste patrili inému, tomu, ktorý bol vzkriesený z mŕtvych, aby sme prinášali ovocie Bohu.

⁵Lebo keď sme boli v tele, pôsobili v našich údoch hriešne vášne vyvolané zákonom, aby sme smrti prinášali ovocie.

⁶Ale teraz sme boli oslobodení od zákona, pretože sme zomreli tomu, čo nás zväzovalo, takže teraz slúžime novým spôsobom Ducha, a nie starým spôsobom litery.

⁷Čo teda povieme? Je zákon hriechom? Určite nie. Ale hriech som nepoznal; poznal som ho len pomocou zákona. Lebo žiadostivosť by som nebol poznal, keby zákon nebol povedal: Nepožiadaš!

⁸Hriech sa však chopil príležitosti a skrze prikázanie vzbudil vo mne všelijakú žiadostivosť. Lebo bez zákona je hriech mŕtvy.

⁹Ja som však kedysi žil bez zákona, ale keď prišlo prikázanie, hriech ožil.

¹⁰Ja som však zomrel a ukázalo sa, že prikázanie, ktoré má viesť k životu, prinieslo mi smrť.

¹¹Lebo keď sa hriech chopil príležitosti, oklamal ma pomocou prikázania a tým ma usmrtil.

¹²A tak zákon je svätý, aj prikázanie je sväté, spravodlivé a dobré.

¹³Stalo sa mi to dobré azda príčinou smrti? Určite nie. Ale aby sa hriech ukázal ako hriech, skrze to dobré mi spôsobil smrť, aby tak skrze prikázanie ukázal hriech celú svoju hĺbku hriešnosti.

¹⁴Vieme totiž, že zákon je duchovný. Ale ja som telesný, predaný do otroctva hriechu.

¹⁵Veď ani nerozumiem, čo robím. Nerobím totiž to, čo chcem, ale robím to, čo nenávidím.

¹⁶Ak však robím to, čo nechcem, súhlasím s tým, že zákon je dobrý.

¹⁷Potom to však nekonám ja, ale hriech, ktorý prebýva vo mne.

¹⁸Viem totiž, že vo mne, teda v mojom tele, neprebýva dobro. Mám vôľu robiť dobro, ale nemám schopnosť uskutočniť ho.

¹⁹Nerobím totiž to dobré, čo chcem, ale konám zlé, čo nechcem.

²⁰Ak však robím to, čo nechcem, nerobím to ja, ale hriech, ktorý prebýva vo mne.

²¹Objavujem teda taký zákon, že ak chcem robiť dobro, mám v dosahu len zlo.

²²Lebo podľa vnútorného človeka s radosťou súhlasím s Božím zákonom,

²³ale vo svojich údoch vidím iný zákon, ktorý bojuje proti zákonu môjho rozumu a drží ma v zajatí zákona hriechu, ktorý je v mojich údoch.

²⁴Ja úbohý človek! Kto ma vytrhne z tohto tela smrti?

²⁵Jedine Bohu nech je vďaka skrze Ježiša Krista, nášho Pána. A tak teda ja sám svojím rozumom slúžim Božiemu zákonu, ale telom zákonu hriechu.