¹Veľkňaz sa ho spýtal: Je to naozaj tak?

²A on odpovedal: Muži, bratia a otcovia, počúvajte! Boh slávy sa zjavil nášmu otcovi Abrahámovi, keď bol ešte v M ezopotámii, skôr ako sa usadil v Chárane,

³a povedal mu: Odíď zo svojej krajiny a od svojich príbuzných a choď do krajiny, ktorú ti ukážem.

⁴Potom odišiel z Chaldejskej krajiny a usadil sa v Chárane. Boh ho po otcovej smrti vyzval, aby sa presťahoval do tejto krajiny, v ktorej teraz vy bývate.

⁵V nej mu nedal dedičný podiel ani na stopu nohy, ale prisľúbil, že túto krajinu dá do vlastníctva jemu a po ňom jeho potomstvu, hoci nemal dieťa.

⁶Boh povedal, že jeho potomstvo bude prisťahovalcom v cudzej krajine; zotročia ho a štyristo rokov s ním budú zle zaobchádzať.

⁷Avšak ja budem súdiť ten národ, ktorému budú otročiť, povedal Boh. A potom vyjdú a budú mi slúžiť na tomto mieste.

⁸Potom mu dal zmluvu obriezky. Keď sa potom stal otcom Izáka, na ôsmy deň ho obrezal a Izák zasa Jákoba a J ákob dvanástich patriarchov.

⁹Patriarchovia žiarlili na Jozefa a predali ho do Egypta, ale Boh bol s ním,

¹⁰a vyslobodil ho zo všetkých súžení, dal mu milosť a múdrosť pred faraónom, egyptským kráľom, a ten ho ustanovil za hlavného správcu Egypta a celého svojho domu.

¹¹V celom Egypte i Kanaáne nastal hlad a veľké súženie; naši otcovia nemali čo jesť.

¹²Keď sa Jákob dopočul, že v Egypte je obilie, poslal ta po prvý raz našich otcov.

¹³Pri ich druhej návšteve sa Jozef dal spoznať svojim bratom a tak sa faraón dozvedel o Jozefovom rode.

¹⁴Jozef poslal po svojho otca Jákoba a pozval jeho i celé príbuzenstvo k sebe — sedemdesiatpäť ľudí.

¹⁵Jákob teda prišiel do Egypta; zomrel tam on aj naši otcovia.

¹⁶Preniesli ich do Sichemu a uložili v hrobe, ktorý kúpil za peniaze Abrahám od synov Chámora v Sicheme.

¹⁷Keď sa blížil čas, aby Boh splnil sľub, ktorý dal pod prísahou Abrahámovi, ľud sa v Egypte vzmáhal a rozmnožoval,

¹⁸kým v Egypte nenastúpil iný kráľ, ktorý už o Jozefovi nevedel.

¹⁹Ten úkladne trápil náš rod a našich otcov nútil odhadzovať svoje nemluvňatá, aby neostali nažive.

²⁰Práve v tom čase sa narodil Mojžiš, ktorý sa zapáčil Bohu. V otcovskom dome ho chovali tri mesiace.

²¹Keď ho museli odložiť, ujala sa ho faraónova dcéra, ktorá si ho vychovala ako vlastného syna.

²²Mojžiš bol takto vychovaný vo všetkej múdrosti Egypťanov a bol mocný vo svojich slovách i skutkoch.

²³Keď dovŕšil štyridsať rokov, zatúžil navštíviť svojich bratov, synov Izraela.

²⁴Keď videl, ako na jednom z nich páchali bezprávie, postavil sa na jeho obranu, pomstil sa zaňho a Egypťana zabil.

²⁵Nazdával sa, že jeho bratia pochopia, že Boh im jeho rukou prináša záchranu. Oni však nepochopili.

²⁶Na druhý deň sa medzi nimi objavil, práve keď sa vadili, a dohováral im, aby sa zmierili: Muži, veď ste bratia! Prečo teda jeden druhému ubližujete?

²⁷Tu ho ten, čo krivdil svojmu blížnemu, odstrčil a povedal: Kto ťa ustanovil za knieža a sudcu nad nami?

²⁸Vari ma chceš zabiť, ako si včera zabil toho Egypťana?

²⁹Po týchto slovách Mojžiš ušiel a býval ako cudzinec v krajine Madiánčanov, kde sa mu narodili dvaja synovia.

³⁰Po uplynutí štyridsiatich rokov sa mu na púšti pri hore Sinaj v plameni horiaceho kra zjavil anjel.

³¹Keď Mojžiš uzrel tento úkaz, zadivil sa, ale keď sa priblížil, aby si to lepšie pozrel, zaznel Pánov hlas:

³²Ja som Boh tvojich otcov, Boh Abraháma, Izáka a Jákoba. Mojžiš sa rozochvel a neodvážil sa vzhliadnuť.

³³Pán mu povedal: vyzuj si sandále z nôh, lebo miesto, na ktorom stojíš, je svätá zem.

³⁴Videl som, dobre som videl, ako trpí môj ľud v Egypte, počul som jeho vzdychanie, a tak som zostúpil, aby som ho vyslobodil. Teraz teda poď, pošlem ťa do Egypta.

³⁵Toho Mojžiša, ktorého odmietli, keď povedali: Kto ťa ustanovil za knieža a sudcu?, poslal Boh ako knieža a vysloboditeľa pomocou anjela, čo sa mu zjavil v kre.

³⁶A Mojžiš ich vyviedol, pričom robil zázraky a znamenia v egyptskej krajine, pri Červenom mori a štyridsať rokov na púšti.

³⁷Je to ten Mojžiš, ktorý povedal synom Izraela: Boh vám spomedzi vašich bratov vzbudí proroka, ako som ja.

³⁸On bol vtedy v zhromaždení ľudu na púšti prostredníkom medzi anjelom, ktorý k nemu hovoril na vrchu Sinaj, a našimi otcami. On dostal slová života, aby nám ich odovzdal.

³⁹Naši otcovia ho však nechceli poslúchať, ale ho zavrhli a ich srdcia sa obrátili k Egyptu.

⁴⁰Áronovi povedali: Urob nám bohov, ktorí pôjdu pred nami, lebo nevieme, čo sa stalo s Mojžišom, ktorý nás vyviedol z egyptskej krajiny.

⁴¹V tých dňoch zhotovili teľa, modle priniesli obetu a radovali sa z diela svojich rúk.

⁴²Vtedy sa Boh od nich odvrátil a vydal ich, aby slúžili nebeským zástupom, ako je napísané v knihe prorokov: Azda ste mne prinášali obety a dary po štyridsať rokov na púšti? Dom Izraela!

⁴³Veď ste so sebou nosili stánok Molocha a hviezdu svojho boha Raifa, modly, ktoré ste zhotovili, aby ste sa im klaňali. Preto vás presídlim až za Babylon.

⁴⁴Naši otcovia mali na púšti stánok svedectva, a to podľa príkazu toho, ktorý prikázal Mojžišovi, aby ho zhotovil podľa vzoru, ktorý videl.

⁴⁵Naši otcovia stánok prevzali a za Jozuu ho priniesli na územie pohanov, ktorých Boh vyhnal spred našich otcov, kde bol až do dní Dávida.

⁴⁶Dávid našiel milosť u Boha a žiadal, aby našiel Jákobovmu Bohu príbytok.

⁴⁷No až Šalamún mu vybudoval dom.

⁴⁸Lenže Najvyšší neprebýva v domoch vytvorených rukou, ako hovorí prorok:

⁴⁹Nebo je mojím trónom a zem podnožou mojich nôh. Akýže mi postavíte dom, hovorí Pán, kde je nejaké miesto pre môj odpočinok?

⁵⁰Neurobila to azda všetko moja ruka?

⁵¹Vy tvrdošijní s neobrezanými srdcami aj ušami, vy vždy odporujete Duchu Svätému; tak isto ako vaši otcovia.

⁵²Ktorého proroka vaši otcovia neprenasledovali? Zabili aj tých, čo predpovedali príchod Spravodlivého. Ale teraz ste sa jeho zradcami a vrahmi stali vy,

⁵³ktorí ste prijali zákon prostredníctvom anjelov, no nezachovali ste ho.

⁵⁴Keď to počuli, v duchu zúrili a škrípali zubami proti nemu.

⁵⁵Ale on, plný Ducha Svätého, uprene sa zahľadel na nebo, videl Božiu slávu a Ježiša stáť po pravici Boha

⁵⁶a povedal: Hľa, vidím otvorené nebo a Syna človeka stáť po pravici Boha.

⁵⁷Tu skríkli mohutným hlasom, zapchávali si uši a súhlasne sa vrhli na neho.

⁵⁸Vyhnali ho za mesto a kameňovali ho. Svedkovia si odložili šaty k nohám mládenca, ktorý sa volal Šavol.

⁵⁹A kameňovali Štefana, ktorý sa modlil: Pane Ježišu, prijmi môjho ducha.

⁶⁰Potom si kľakol a zvolal silným hlasom: Pane, nezapočítaj im tento hriech. Keď to povedal, zomrel.