1Šavol schvaľoval, že ho zabili. Prvé prenasledovanie cirkvi V ten deň sa začalo veľké prenasledovanie cirkvi v Jeruzaleme a všetci, okrem apoštolov, sa rozpŕchli po krajoch Judska a Samárie.
2Štefana pochovali zbožní muži a veľmi za ním plakali.
3Šavol však ničil cirkev; chodil po domoch, odvláčal mužov i ženy a vrhal ich do žalára.
4Tí, ktorých rozohnali, rozišli sa po okolí a hlásali slovo evanjelia.
5Filip zišiel do mesta Samárie a ohlasoval im Krista.
6Zástupy pozorne sledovali, čo Filip hovorí, keď jednomyseľne počúvali a videli znamenia, ktoré robil.
7Veď z mnohých posadnutých vychádzali s veľkým krikom nečistí duchovia, mnohí ochrnutí a chromí boli uzdravení.
8A v tom meste zavládla veľká radosť.
9V meste však už predtým žil istý muž menom Šimon, ktorý svojou mágiou ohromoval obyvateľov Samárie. Hovoril o sebe, že je niekým veľkým
10a všetci od najmenšieho po najväčšieho ho pozorne počúvali a hovorili: On je tá božská moc, ktorá sa volá Veľká.
11Pozorne ho počúvali, lebo ich už dosť dlho svojimi magickými činmi ohromoval.
12Keď však uverili Filipovi, ktorý im hlásal evanjelium o Božom kráľovstve a mene Ježiša Krista, dávali sa krstiť muži aj ženy.
13Uveril aj sám Šimon, dal sa pokrstiť a pridŕžal sa Filipa. Keď videl, aké veľké znamenia a zázraky sa tu dejú, bol ohromený.
14Keď sa apoštoli v Jeruzaleme dopočuli, že Samária prijala Božie slovo, poslali k nim Petra a Jána.
15Tí prišli a modlili sa za nich, aby prijali Ducha Svätého,
16lebo na nikoho z nich ešte nezostúpil; boli len pokrstení v mene Pána Ježiša.
17Vtedy na nich kládli ruky a oni prijímali Ducha Svätého.
18Keď Šimon videl, že kladením rúk apoštolov sa udeľuje Duch, priniesol im peniaze
19a povedal: Dajte túto moc aj mne, aby prijal Ducha Svätého každý, na koho položím ruky.
20Peter mu však povedal: Nech zhynie tvoje striebro s tebou, pretože si sa nazdával, že Boží dar sa dá získať za peniaze.
21Nemáš nijaký podiel ani účasť na tom všetkom, lebo tvoje srdce nie je pred Bohom úprimné.
22Rob teda pokánie za túto svoju neprávosť a pros Pána, azda ti bude odpustené, čo si zamýšľal.
23Lebo vidím, že si plný horkej žlče a v putách neprávosti.
24Šimon mu odpovedal: Proste Pána za mňa, aby ma nestihlo nič z toho, čo ste povedali.
25Keď vydali svedectvo a oznámili Pánovo slovo, pri návrate do Jeruzalema ohlasovali evanjelium v mnohých samárijských dedinách
26Pánov anjel prehovoril k Filipovi: Vstaň a choď na juh, na cestu, ktorá vedie z Jeruzalema do Gazy, je opustená.
27Filip teda vstal a šiel a hľa, uvidel Etiópčana, eunucha, a veľmoža, správcu všetkých pokladov kandaky, čo je titul etiópskej kráľovnej. Putoval do Jeruzalema, aby sa poklonil Bohu.
28Teraz sa vracal na svojom voze a čítal proroka Izaiáša.
29Tu povedal Duch Filipovi: Choď a pripoj sa k tomu vozu!
30Keď Filip pribehol, počul, že číta proroka Izaiáša, i spýtal sa: Rozumieš tomu, čo čítaš?
31Eunuch odpovedal: Ako by som mohol, keď mi to nikto nevysvetlí? I poprosil Filipa, aby nastúpil a sadol si k nemu.
32Stať Písma, ktorú čítal, bola: Viedli ho ako ovcu na zabitie a ako baránok onemie pred tým, kto ho strihá, ani on neotvoril ústa.
33Pre jeho pokoru bol súd nad ním ukončený. Kto bude hovoriť o jeho potomstve? Veď jeho život na zemi je skončený.
34Eunuch povedal Filipovi: Prosím ťa, o kom to hovorí prorok? O sebe, alebo o niekom inom?
35Vtedy Filip začal hovoriť a počnúc týmto miestom Písma ohlasoval mu Ježiša.
36Ako pokračovali v ceste, prišli k akejsi vode. Tu povedal eunuch: Pozri, voda! Čo prekáža, aby som sa dal pokrstiť?.
37Rozkázal zastaviť voz a obaja, Filip aj eunuch, vstúpili do vody a Filip eunucha pokrstil.
38Keď vystúpili z vody, Pánov Duch uchvátil Filipa a eunuch ho viac nevidel, no natešený pokračoval v ceste.
39Filip sa ocitol v Azóte. Pochodil všetky mestá, hlásal evanjelium, kým neprišiel do Cézarey.