¹V tých dňoch, keď rástol počet učeníkov, helenisti začali šomrať na Hebrejov, že pri každodennom obsluhovaní zanedbávajú ich vdovy.

²Dvanásti teda zvolali zhromaždenie učeníkov a povedali: Nepatrí sa, aby sme my opúšťali Božie slovo a obsluhovali pri stoloch.

³Preto si, bratia, vyhliadnite spomedzi seba sedem osvedčených mužov, plných Ducha a múdrosti, ktorých ustanovíme na túto službu.

⁴My sa však budeme plne venovať modlitbe a službe Slovom.

⁵Táto reč sa zapáčila celému zhromaždeniu; zvolili si Štefana, muža plného viery a Ducha Svätého, ďalej Filipa, Prochora, Nikanora, Timóna, Parmena a M ikuláša, prozelytu z Antiochie.

⁶Postavili ich pred apoštolov, modlili sa a kládli na nich ruky.

⁷Božie slovo sa šírilo a počet učeníkov v Jeruzaleme mimoriadne rástol. Aj veľké množstvo kňazov poslušne prijalo vieru.

⁸Štefan, plný milosti a sily, konal medzi ľudom veľké zázraky a znamenia.

⁹Tu povstali proti nemu niektorí z takzvanej synagógy Libertíncov, Cyrénčanov a Alexandrijčanov, ako aj tých, čo boli z Cilície a Ázie. Hádali sa so Štefanom,

¹⁰ale nevládali odporovať múdrosti a Duchu, ktorým hovoril.

¹¹Vtedy naviedli mužov, ktorí hovorili: Počuli sme ho rozprávať rúhavé reči proti Mojžišovi a proti Bohu.

¹²Pobúrili ľud, starších a zákonníkov, potom k nemu pristúpili, zmocnili sa ho a odviedli ho pred veľradu.

¹³Postavili falošných svedkov, ktorí hovorili: Tento človek neprestajne hovorí proti tomuto svätému miestu a proti zákonu.

¹⁴Počuli sme ho totiž ako povedal, že Ježiš Nazaretský zbúra toto miesto a zmení ustanovenia, ktoré nám dal Mojžiš.

¹⁵Všetci, čo sedeli vo veľrade, naňho uprene pozerali a videli, že jeho tvár je ako tvár anjela.