¹Len čo bolo rozhodnuté, že sa budeme plaviť do Itálie, odovzdali Pavla a niektorých ďalších väzňov stotníkovi menom Július z cisárskej kohorty.

²Nastúpili sme na loď z Adramyttia, ktorá sa chystala na plavbu popri pobreží Ázie. Keď sme vyplávali na šíre more, bol s nami Aristarchus, Macedónčan z Tesaloniky.

³Na druhý deň sme pristáli v Sidone. Július sa zachoval voči Pavlovi ľudsky a dovolil mu zájsť k priateľom, aby prijal ich pohostinnosť.

⁴Keď sme odtiaľ vyplávali na more, plavili sme sa v závetrí popri Cypre, lebo vietor fúkal proti nám.

⁵Plavili sme sa pozdĺž Cilície a Pamfýlie a prišli sme do lýcijskej Myry.

⁶Tam našiel stotník alexandrijskú loď, ktorá sa plavila do Itálie, a naložili nás na ňu.

⁷Veľa dní sme sa plavili veľmi pomaly a horko‑ťažko sme sa dostali ku Knidu. Pretože vietor nám nedovoľoval pristáť, plavili sme sa v závetrí Kréty popri Salmóne,

⁸len tak‑tak sme ju oboplávali a dostali sme sa na isté miesto neďaleko mesta Lasaja, ktoré sa volá Dobré prístavy.

⁹Keďže ubehlo pomerne veľa času a plavba bola už nebezpečná, veď bolo už po Pôste, Pavol ich varoval:

¹⁰Muži, zisťujem, že plavba bude nielen spojená s veľkým nebezpečenstvom a vážnou škodou pre náklad a plavidlo, ale ohrozí aj naše životy.

¹¹No stotník viac dôveroval kormidelníkovi a majiteľovi lode ako Pavlovým slovám.

¹²Prístav však nebol vhodný na prezimovanie, preto sa väčšina rozhodla odtiaľ vyplávať a podľa možnosti sa dostať do prístavu Fénix a tam prečkať zimu. Je to prístav na Kréte, otvorený na juhozápad a severozápad.

¹³Začal viať južný vietor a tak sa nazdávali, že sa im podarí dosiahnuť, čo si zaumienili. Zdvihli teda kotvu a plavili sa tesne popri Kréte.

¹⁴Ale krátko nato sa strhol orkán, ktorý sa volá Euroakvilo.

¹⁵Keď sa vietor zmocnil lode a nebolo možné udržať kurz, nechali sme ním loď unášať.

¹⁶Keď sme sa dostali do závetria ostrovčeka, ktorý sa volá Kauda, horko‑ťažko sme zachránili čln.

¹⁷Keď ho potom vytiahli, zabezpečili loď tým, že ju podpásali. Potom v obave, aby nenarazili na plytčinu Syrtis, zvinuli plachtu a takto sa nechali unášať.

¹⁸Búrka nami však prudko zmietala, preto na druhý deň vyhadzovali náklad

¹⁹a na tretí deň vlastnými rukami povyhadzovali aj lodné náradie.

²⁰No keď sa už viac dní neobjavovalo ani slnko, ani hviezdy, a pritom búrka zúrila stále nezmenšenou silou, začali sme strácať všetku nádej na záchranu.

²¹Ľudia už dlho nič nejedli. Vtedy sa Pavol postavil do stredu a povedal: Mali ste ma, muži, poslúchnuť a nehýbať sa z Kréty. Boli by ste si ušetrili túto škodu a stratu.

²²Teraz vás vyzývam, aby ste neklesali na duchu, lebo nikto z vás nepríde o život, iba plavidlo sa zničí.

²³Tejto noci totiž pri mne zastal anjel toho Boha, ktorému patrím a ktorému slúžim,

²⁴a povedal: Neboj sa, Pavol. Máš predsa stáť pred cisárom a Boh ti daroval všetkých, čo sa plavia s tebou.

²⁵Preto, muži, neklesajte na duchu. Verím totiž Bohu, že to bude tak, ako mi povedal.

²⁶Máme sa dostať k nejakému ostrovu.

²⁷Keď nadišla štrnásta noc a hnalo nás to po Adriatickom mori, okolo polnoci sa námorníkom zdalo, že sa blížia k nejakej pevnine.

²⁸Spustili olovnicu a namerali dvadsať siah hĺbky. Keď prešli kúsok, spustili ju znova a namerali pätnásť siah.

²⁹V obave, aby sme nenarazili na skaliská, spustili zo zadnej časti lode štyri kotvy a želali si, aby už bol deň.

³⁰Keď sa námorníci pokúšali ujsť z lode a spustili čln na more pod zámienkou, že idú spustiť kotvy aj z prednej časti lode,

³¹Pavol povedal stotníkovi a vojakom: Ak títo neostanú na lodi, ani vy sa nemôžete zachrániť.

³²Vtedy vojaci preťali povrazy na člne a nechali ho spadnúť.

³³A kým nezačalo svitať, Pavol všetkých vyzval, aby si zajedli. Hovoril: Dnes je už štrnásty deň, čo vyčkávate bez jedla a nič ste nevzali do úst.

³⁴Preto vás vyzývam, aby ste si zajedli, veď je to potrebné na vašu záchranu, lebo nikomu z vás sa ani vlas z hlavy nestratí.

³⁵Keď to povedal, vzal chlieb a pred všetkými sa poďakoval Bohu, rozlomil ho a začal jesť.

³⁶Všetkým sa vrátila dobrá myseľ a aj oni sa pustili do jedla.

³⁷Všetkých dovedna nás bolo na lodi dvestosedemdesiatšesť.

³⁸Keď sa nasýtili, odľahčili loď tým, že vyhádzali do mora obilie.

³⁹Keď sa rozodnilo, nevedeli, kde sa nachádzajú. Spozorovali iba akýsi záliv s vhodným pobrežím, kde chceli podľa možnosti s loďou pristáť.

⁴⁰Odsekli teda kotvy po oboch stranách a spustili ich do mora. Uvoľnili aj povrazy na kormidlách, napli prednú plachtu a po vetre mierili do zálivu.

⁴¹Nabehli však na plytčinu, kde s loďou uviazli. Predok lode sa zaboril a ostal nehybný, kým zadná časť lode sa pod náporom vĺn rozpadla.

⁴²Vojaci sa rozhodli väzňov pozabíjať, aby niektorý nevyplával a neušiel.

⁴³No stotník chcel Pavla zachrániť a preto im ich úmysel prekazil. Dal teda rozkaz, aby tí, čo vedia plávať, zoskočili prví a vyšli na breh,

⁴⁴ostatní mali preplávať buď na doskách, alebo na troskách lode. Takto sa všetci dostali na zem a zachránili sa.