¹Keď sme sa zachránili, dozvedeli sme sa, že ostrov sa volá Malta.

²Domorodci sa k nám správali neobyčajne láskavo. Rozložili oheň a všetkých nás prijali, lebo začalo pršať a bolo chladno.

³Keď Pavol nazbieral hŕbu raždia a kládol z neho na oheň, zahryzla sa mu do ruky vretenica, ktorá unikla pred horúčavou.

⁴Keď domorodci uvideli, ako mu had visí na ruke, hovorili si: Tento človek je iste vrah; hoci sa zachránil pred morom, trestajúca spravodlivosť mu nedopraje žiť.

⁵On ho však striasol do ohňa a nič sa mu nestalo.

⁶Oni čakali, že čoskoro opuchne alebo padne mŕtvy. Ale keď už dlho čakali a videli, že sa s ním nič zlé nedeje, zmenili mienku a hovorili, že je boh.

⁷V okolí toho miesta mal pozemky náčelník ostrova Publius. Ten nás prijal a tri dni sa o nás prívetivo staral ako o hostí.

⁸Publiov otec práve vtedy ležal chorý; mal úplavicu s horúčkou. Pavol vošiel k nemu, pomodlil sa, položil naňho ruky a uzdravil ho.

⁹Keď sa to stalo, prichádzali aj ďalší chorí z ostrova a ozdraveli.

¹⁰Tí nás zahrnuli mnohými poctami, a keď sme odchádzali, dali nám, čo sme potrebovali.

¹¹Po troch mesiacoch sme sa odplavili na jednej alexandrijskej lodi, ktorá zimovala na ostrove. Loď mala v znaku Blížencov.

¹²V Syrakúzach, kde sme pristáli, sme strávili tri dni,

¹³odtiaľ sme sa plavili popri pobreží a došli sme do Regia. A preto, že deň nato zavial južný vietor, za dva dni sme priplávali do Puteol.

¹⁴Tam sme našli bratov, ktorí nás poprosili, aby sme u nich zostali sedem dní. A tak sme prišli do Ríma.

¹⁵Keď sa tamojší bratia o nás dopočuli, prišli nám v ústrety až k Appiovmu Fóru a k Trom krčmám. Keď ich Pavol uzrel, vzdával Bohu vďaky a nadobudol odvahu.

¹⁶Po príchode do Ríma Pavlovi dovolili bývať v súkromí s vojakom, ktorý ho strážil.

¹⁷Po troch dňoch Pavol zvolal popredných Židov. Keď sa zišli, hovoril im: Muži, bratia! Ja som neurobil nič ani proti Bohu, ani proti zvykom otcov, no v Jeruzaleme ma uväznili a vydali do rúk Rimanov,

¹⁸ktorí ma na základe vyšetrovania chceli prepustiť, lebo nenašli na mne nijakú vinu hodnú smrti.

¹⁹No Židia sa proti tomu postavili, a tak som bol donútený odvolať sa k cisárovi, ale nie preto, aby som z niečoho obžaloval svoj národ.

²⁰Preto som vás teda zvolal, aby som sa s vami stretol a pozhováral. Veď túto reťaz nosím pre nádej Izraela.

²¹No oni mu povedali: My sme o tebe nedostali z Judska nijaký list ani sem neprišiel nikto z bratov, ktorý by o tebe povedal niečo zlé.

²²Ale radi od teba počujeme, ako zmýšľaš, lebo o tejto sekte vieme, že jej všade odporujú.

²³Určili mu teda deň a viacerí prišli k nemu ta, kde sa Pavol ubytoval. Od rána až do večera im vysvetľoval a vydával svedectvo o Božom kráľovstve a presviedčal ich o Ježišovi dôkazmi z Mojžišovho zákona a Prorokov.

²⁴Tomu, čo hovoril, niektorí uverili, iní však neverili.

²⁵Keďže neboli jednomyseľní, rozišli sa, keď Pavol povedal tieto slová: Duch Svätý dobre povedal vašim otcom ústami proroka Izaiáša:

²⁶Choď k tomuto ľudu a povedz: Budete len počúvať a počúvať, ale nepochopíte, budete len pozerať a pozerať, ale neuvidíte.

²⁷Lebo otupelo srdce tohto ľudu, ušami ťažko počuli, aj oči si zažmúrili, len aby očami nevideli a ušami nepočuli, aby srdcom nechápali a neobrátili sa, a ja ich neuzdravím.

²⁸Vedzte teda, že táto Božia spása je poslaná pohanom a oni budú počúvať.

²⁹Keď to povedal, Židia od neho odišli a dlho sa medzi sebou dohadovali.

³⁰Pavol ostal celé dva roky vo svojom najatom byte a prijímal všetkých, ktorí k nemu prichádzali.

³¹Ohlasoval Božie kráľovstvo a učil o Pánu Ježišovi Kristovi s úplnou odvahou a bez prekážok.