¹Agrippa povedal Pavlovi: Dovoľuje sa ti hovoriť na svoju obranu. Tu Pavol vystrel ruku a začal svoju obhajobu:

²Kráľ Agrippa! Pokladám sa za šťastného, že sa smiem dnes obhajovať pred tebou proti všetkému, z čoho ma Židia obviňujú,

³a to hlavne preto, že ty poznáš všetky židovské obyčaje a sporné otázky. Prosím ťa teda, vypočuj ma trpezlivo.

⁴Všetci Židia vedia, aký bol môj život od mladi, poznajú, aký bol od začiatku v mojom národe i v Jeruzaleme.

⁵Poznajú ma od začiatku a ak by chceli, mohli by vydať svedectvo, že som ako farizej žil podľa najprísnejšieho smeru nášho náboženstva.

⁶Ale teraz stojím pred súdom pre nádej prisľúbenia, ktoré dostali naši otcovia od Boha.

⁷Dvanásť kmeňov nášho národa dúfa, že toto prisľúbenie dosiahne, a všetkých týchto dvanásť kmeňov mu vytrvalo slúži vo dne i v noci. Pre túto nádej, kráľ môj, ma Židia žalujú.

⁸Čo sa vám zdá neuveriteľné na tom, že Boh kriesi mŕtvych?

⁹Ja som si myslel, že sa musím všemožne protiviť menu Ježiša Nazaretského.

¹⁰To som v Jeruzaleme aj urobil. Keď som dostal od veľkňazov splnomocnenie, osobne som dal veľa svätých pozatvárať do väzenia. A keď ich zabíjali, schvaľoval som to.

¹¹Vo všetkých synagógach som ich často trestami nútil rúhať sa a v nesmiernej zúrivosti proti nim som ich prenasledoval ešte aj po mestách v cudzine.

¹²So splnomocnením a poverením veľkňazov som sa vybral do Damasku.

¹³Kráľ môj, cestou som na pravé poludnie videl svetlo z neba, jasnejšie ako slnko; a to svetlo ožiarilo mňa i všetkých mojich spolucestujúcich.

¹⁴Keď sme všetci padli na zem, počul som hlas, ktorý mi po hebrejsky hovoril: Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ? Ťažko sa budeš vzpierať proti ostňu.

¹⁵Spýtal som sa: Kto si, Pane? A Pán odpovedal: Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ.

¹⁶Ale vzchop sa a postav sa na nohy. Totiž preto som sa ti zjavil, aby si sa stal mojím služobníkom a svedkom toho, čo si videl, i toho, čo ti ukážem;

¹⁷vytrhol som ťa z tohto ľudu aj spomedzi pohanov, ku ktorým ťa posielam,

¹⁸aby si im otvoril oči, aby sa odvrátili od tmy k svetlu a od satanovej moci k Bohu, a tak dosiahli odpustenie hriechov a účasť medzi tými, ktorí sú posvätení vierou vo mňa.

¹⁹Preto, kráľ Agrippa, nebol som neposlušný nebeskému videniu,

²⁰lež som hlásal najprv tým, čo sú v Damasku, potom v Jeruzaleme aj v celej judskej krajine, i pohanom, aby sa kajali, obrátili k Bohu a konali skutky hodné pokánia.

²¹Pre toto ma Židia chytili, keď som bol v chráme, a pokúšali sa ma zabiť.

²²Boh mi však pomáhal, a tak tu dnes stojím ako svedok pred malými i veľkými. Nehovorím nič, než to, čo predpovedali proroci a Mojžiš,

²³že Mesiáš má trpieť, ako prvý vstane z mŕtvych a bude ohlasovať svetlo tomuto ľudu i pohanom.

²⁴Keď sa takto obhajoval, Festus zvolal mocným hlasom: Šalieš, Pavol! Tvoja veľká učenosť ťa ženie do šialenstva.

²⁵No Pavol mu povedal: Nešaliem, vznešený Festus. Hovorím pravdu a moje slová sú triezve.

²⁶Kráľ sa vyzná v týchto veciach, preto pred ním hovorím tak otvorene, lebo neverím, že by mu niečo z toho bolo neznáme. Veď sa to neodohrávalo kdesi v ústraní.

²⁷Veríš, kráľ Agrippa, prorokom? Viem, že veríš.

²⁸No Agrippa povedal Pavlovi: Čoskoro by si ma presvedčil, aby som sa stal kresťanom.

²⁹A Pavol na to: Želal by som si od Boha, aby si sa nielen ty, ale aj všetci ostatní, ktorí ma dnes počúvajú, skôr alebo neskôr stali takými, ako som ja, okrem týchto pút.

³⁰Tu vstal kráľ, miestodržiteľ, Berenika a ostatní, čo s ním sedeli,

³¹a pri odchode si medzi sebou hovorili: Tento človek nerobí nič, za čo by si zasluhoval smrť alebo putá.

³²A Agrippa povedal Festovi: Tento človek mohol byť prepustený, keby sa nebol odvolal k cisárovi.