¹Keď vzbura ustala, Pavol si zavolal učeníkov, povzbudil ich, rozlúčil sa a pobral sa do Macedónska.

²Prešiel jeho územím, vytrvalo ich povzbudzoval Božím slovom a prišiel do Grécka.

³Tam strávil tri mesiace a potom sa chystal odplaviť do Sýrie. No Židia mu strojili úklady, preto sa rozhodol za návrat cez Macedónsko.

⁴Sprevádzali ho Pyrrov syn Berojčan Sopatros, Tesaloničania Aristarchus a Sekundus, Derbejčan Gájus a Timotej, ako aj Ázijčania Tychikus a Trofimos.

⁵Oni však išli vopred a čakali nás v Troade.

⁶My sme sa po dňoch Nekvasených chlebov odplavili z Filíp a o päť dní sme prišli za nimi do Troady, kde sme sa zdržali sedem dní.

⁷Keď sme sa prvý deň po sobote zišli na lámanie chleba, Pavol sa s nimi rozprával, lebo na druhý deň chcel odcestovať. Reč pretiahol až do polnoci.

⁸V hornej sieni, kde sme boli zhromaždení, svietilo mnoho lámp.

⁹Istý mládenec menom Eutychus sedel v obloku a pretože Pavol hovoril dlho, tvrdo zaspal a premožený spánkom spadol z tretieho poschodia. Keď ho zodvihli, bol mŕtvy.

¹⁰Ale Pavol zišiel dole, hodil sa naňho, objal ho a povedal: Neznepokojujte sa, veď jeho duša je v ňom.

¹¹Potom sa vrátil hore, lámal a jedol chlieb a dlho, až do svitania, rozprával. Potom odišiel.

¹²Chlapca priviedli živého a to ich veľmi potešilo.

¹³My sme nasadli na loď skôr a zamierili sme smerom k Assu, kde sa k nám mal pripojiť Pavol. Tak nám to prikázal, lebo chcel putovať po súši.

¹⁴Keď sa s nami v Asse stretol, vzali sme ho na loď a prišli sme do Mitylény.

¹⁵Odtiaľ sme sa odplavili a na druhý deň sme sa dostali do blízkosti Chiosa; ďalší deň sme pristali v Samu a o deň neskôr sme prišli do Milétu.

¹⁶Pavol sa totiž rozhodol obísť Efez, aby sa nezdržal v Ázii, lebo sa ponáhľal, aby bol podľa možnosti na deň Turíc v Jeruzaleme.

¹⁷Pavol poslal z M ilétu odkaz do Efezu a pozval k sebe starších cirkvi.

¹⁸Keď prišli k nemu, povedal im: Vy viete, že od prvého dňa, ako som prišiel do Ázie, po celý čas som bol medzi vami.

¹⁹Slúžil som Pánovi so všetkou pokorou v slzách a pokušeniach, čo na mňa doľahli pre úklady Židov.

²⁰Nezamlčal som vám nič užitočné, ale ohlasoval a učil som vás verejne i po domoch,

²¹vydával som svedectvo Židom aj Grékom, aby sa obrátili k Bohu a uverili v nášho Pána Ježiša.

²²A teraz, hľa, Duch ma núti ísť do Jeruzalema, hoci neviem, čo ma tam čaká.

²³Viem len to, čo mi Duch Svätý v každom meste ohlasuje, že ma čaká väzenie a súženie.

²⁴Pravda, pokiaľ ide o môj život, neprikladám tomu nijakú cenu. Záleží mi len na tom, aby som dokončil svoj beh a službu, ktorú som prijal od Pána Ježiša: hlásať evanjelium o Božej milosti.

²⁵Nuž a teraz viem, že nikto z vás, medzi ktorými som chodil a ohlasoval kráľovstvo, už neuvidí moju tvár.

²⁶Preto vám v dnešný deň vyhlasujem, že som čistý od krvi všetkých,

²⁷lebo som vám ohlasoval celú Božiu vôľu, nič som nezamlčal.

²⁸Dávajte pozor na seba i na celé stádo, v ktorom vás Duch Svätý ustanovil za biskupov, aby ste pásli Božiu cirkev, ktorú si získal za cenu svojej vlastnej krvi.

²⁹Ja viem, že po mojom odchode vniknú medzi vás draví vlci, ktorí nebudú šetriť stádo.

³⁰Aj spomedzi vás samých povstanú muži, ktorí budú hovoriť prevrátene, len aby strhli učeníkov na svoju stranu.

³¹Preto bedlite a pamätajte, že tri roky som so slzami dňom i nocou každého z vás neprestajne napomínal.

³²Teraz vás odporúčam Bohu a Slovu jeho milosti, ktoré má silu budovať a dať dedičstvo všetkým posväteným.

³³Od nikoho som nežiadal ani striebro, ani zlato, ani odev.

³⁴Sami viete, že tieto moje ruky zarobili na moje potreby i na potreby tých, čo boli so mnou.

³⁵Vo všetkom som vám bol príkladom: že treba pracovať, ujímať sa slabých a pamätať na slová Pána Ježiša. Veď on povedal: Blaženejšie je dávať, ako prijímať.

³⁶Keď to povedal, kľakol si a spolu s nimi sa modlil.

³⁷Všetci sa pustili do veľkého plaču, hádzali sa Pavlovi okolo krku a bozkávali ho.

³⁸Najväčšmi však žalostili preto, lebo im povedal, že už nikdy neuvidia jeho tvár. A odprevadili ho až na loď.