1Keď sme sa s nimi rozlúčili, vyplávali sme na more. Priamou cestou sme prišli na Kós, nasledujúci deň na Rodos a odtiaľ do Patary.
2Tam sme našli loď, ktorá sa plavila do Fenície. Nastúpili sme na ňu a odplávali sme.
3Keď sme sa na dohľad priblížili k Cypru, minuli sme ho naľavo a plavili sme sa do Sýrie. Pristáli sme v Týre, lebo tam mali z lode vyložiť náklad.
4Vyhľadali sme teda učeníkov a zostali sme tam sedem dní. Učeníci z vnuknutia Ducha varovali Pavla, aby nechodil do Jeruzalema.
5Po uplynutí tých dní sme pokračovali v ceste. Všetci, aj s manželkami a deťmi, nás vyprevadili až za mesto.
6Tam sme na brehu pokľakli a pomodlili sme sa. Potom sme sa rozlúčili, nastúpili na loď a oni sa vrátili domov.
7Plavbu z Týru sme skončili príchodom do Ptolemaidy. Pozdravili sme bratov a zostali sme u nich jeden deň.
8Na druhý deň sme odcestovali a prišli do Cézarey. Tam sme vošli do domu kazateľa evanjelia Filipa — jedného zo siedmich diakonov — a ostali sme uňho.
9Mal štyri dcéry, panny, ktoré prorokovali.
10Keď sme tam boli niekoľko dní, prišiel z Judska istý prorok menom Agabus.
11Prišiel k nám, vzal Pavlov opasok, zviazal si nohy aj ruky a povedal: Duch Svätý hovorí toto: Muža, ktorému patrí tento opasok, takto zviažu Židia v Jeruzaleme a vydajú ho do rúk pohanov.
12Keď sme to počuli, my aj domáci, sme Pavla prosili, aby nešiel do Jeruzalema.
13Ale on odpovedal: Čo to robíte, prečo plačete a trháte mi srdce? Veď ja som pripravený pre meno Pána Ježiša dať sa nielen zviazať, ale v Jeruzaleme aj zomrieť.
14Keďže sa nedal prehovoriť, prestali sme naliehať a povedali sme: Nech sa stane Pánova vôľa.
15Po týchto dňoch sme vystupovali do Jeruzalema.
16Spolu s nami išli aj niektorí učeníci z Cézarey a tí nás viedli k istému Cyperčanovi Mnásonovi, dávnemu učeníkovi, u ktorého sme mali bývať.
17Keď sme prišli do Jeruzalema, bratia nás radostne privítali.
18Nasledujúci deň Pavol s nami navštívil Jakuba; boli prítomní aj všetci starší.
19Pozdravil ich a potom rad‑radom vyrozprával, čo Boh jeho pôsobením urobil medzi pohanmi.
20Keď to počuli, oslavovali Boha a hovorili Pavlovi: Vidíš, brat, koľké tisíce Židov uverili. Všetci horlia za zákon.
21O tebe sa však dopočuli, že vraj učíš Židov, ktorí žijú medzi pohanmi, aby odpadli od Mojžiša, keďže hlásaš, že nemajú obrezávať deti ani zachovávať obyčaje.
22Nuž čo teraz? Určite sa dopočujú, že si prišiel.
23Urob teda, čo ti radíme: Máme tu štyroch mužov, ktorí zložili sľub.
24Týchto vezmi so sebou, spolu s nimi sa očisť a zaplať za nich, aby si dali oholiť hlavu. Tak všetci poznajú, že nie je nič pravdy na tom, čo o tebe počuli, ale že aj sám dôsledne zachovávaš zákon.
25Pokiaľ ide o pohanov, ktorí uverili, napísali sme im list s rozhodnutím, že sa majú chrániť mäsa obetovaného modlám, krvi, mäsa zo zaduseného zvieraťa a smilstva.
26Vtedy vzal Pavol so sebou tých mužov, nasldujúci deň sa s nimi dal očistiť, vošiel do chrámu a oznámil, kedy sa ukončia dni očisťovania, počas ktorých bude prinesená obeta za každého z nich.
27Keď sa už tých sedem dní chýlilo ku koncu, zbadali ho v chráme Židia z Ázie. Uviedli do zmätku celý dav, položili naňho ruky
28a kričali: Muži, Izraeliti! Pomáhajte! To je ten, ktorý všade učí proti národu, proti zákonu a proti tomuto miestu; ba ešte aj Grékov voviedol do chrámu, čím toto sväté miesto znesvätil.
29V meste s ním totiž predtým videli Efezana Trofima, a tak sa domnievali, že Pavol ho voviedol do chrámu.
30Celé mesto sa dalo do pohybu a ľud sa začal zbiehať. Chytili Pavla, vyvliekli ho z chrámu a ihneď zavreli brány.
31Už už ho chceli zabiť, keď k veliteľovi kohorty prišlo hlásenie, že v celom Jeruzaleme nastal zmätok.
32Veliteľ si okamžite vzal svojich vojakov a stotníkov a zbehol medzi nich. Keď ľudia zazreli veliteľa a vojakov, prestali Pavla biť.
33Veliteľ k nemu pristúpil, vzal ho a rozkázal ho spútať dvoma reťazami. Vypytoval sa naňho, kto je a čo vykonal.
34Ale každý z davu vykrikoval niečo iné. Keď sa veliteľ v tom zmätku nemohol dozvedieť nič spoľahlivé, rozkázal, aby ho odviedli do pevnosti.
35Keď Pavol prišiel k schodom, museli ho vojaci pre násilie davu niesť.
36Hrnulo sa totiž za ním množstvo ľudí, ktorí kričali: Preč s ním!
37Vo chvíli, keď ho vovádzali do pevnosti, povedal Pavol veliteľovi: Môžem ti niečo povedať? Veliteľ sa spýtal: Vieš po grécky?
38Nie si ty ten Egypťan, ktorý pred niekoľkými dňami vyvolal vzburu a vyviedol na púšť štyritisíc ozbrojených vzbúrencov?
39Pavol odpovedal: Ja som Žid z cilícijského Tarzu, občan z nie bezvýznamného mesta. Prosím ťa, dovoľ mi prehovoriť k ľudu.
40Keď mu to veliteľ dovolil, Pavol sa postavil na schody a dal rukou znamenie. Keď sa rozhostilo hlboké ticho, prehovoril po hebrejsky: