¹Práve vtedy, keď bol Apollo v Korinte, Pavol prešiel hornatým vnútrozemím a prišiel do Efezu, kde našiel niekoľkých učeníkov.

²Spýtal sa ich: Keď ste uverili, prijali ste Ducha Svätého? Odpovedali mu: Ani sme len nepočuli, že jestvuje Duch Svätý.

³Na to povedal: Akým krstom ste teda boli pokrstení? Oni odpovedali: Jánovým krstom.

⁴Pavol im povedal: Ján krstil krstom pokánia a hovoril národu, aby verili v toho, ktorý prichádza po ňom, to znamená v Ježiša.

⁵Keď to počuli, dali sa pokrstiť v mene Pána Ježiša.

⁶Keď na nich Pavol položil ruky, zostúpil na nich Duch Svätý a hovorili jazykmi i prorokovali.

⁷Bolo ich asi dvanásť.

⁸Pavol vstúpil do synagógy, kde smelo hovoril; tri mesiace viedol s nimi rozhovory a presviedčal ich o Božom kráľovstve.

⁹Keď sa však niektorí zatvrdzovali, odmietali veriť a pred zástupom potupovali učenie, opustil ich, oddelil učeníkov a každý deň viedol rozhovory v Tyranovej škole.

¹⁰Toto trvalo dva roky, takže všetci, čo bývali v Ázii, Židia i Gréci, počuli Pánovo slovo.

¹¹Boh konal skrze Pavla neobyčajné divy.

¹²Preto ľudia donášali chorým šatky a zástery, ktorými sa dotkli jeho tela; a neduhy ich opúšťali a zlí duchovia z nich vychádzali.

¹³Aj niektorí potulní židovskí zaklínači sa pokúšali vysloviť meno Pána Ježiša nad tými, čo mali zlých duchov, a hovorili: Zaklínam vás za pomoci Ježiša, ktorého hlása Pavol.

¹⁴Robili to siedmi synovia istého Skevu, židovského veľkňaza.

¹⁵Ale zlý duch im odpovedal: Ježiša poznám, aj o Pavlovi viem, ale kto ste vy?

¹⁶A človek, v ktorom bol zlý duch, sa na nich oboril, zmocnil sa dvoch z nich a tak ich dobil, že ušli z toho domu nahí a doráňaní.

¹⁷O tejto udalosti sa dozvedeli všetci Židia i Gréci, čo bývali v Efeze; na všetkých doľahla bázeň a zvelebovali meno Pána Ježiša.

¹⁸Prichádzali mnohí z tých, čo uverili, vyznávali a priznávali sa k svojim skutkom.

¹⁹Ba viacerí z tých, čo sa zaoberali čarami, podonášali knihy a pred očami všetkých ich pálili. Keď zrátali ich cenu, vyšlo im päťdesiattisíc strieborných.

²⁰Takto Pánovou mocou slovo rástlo a mocnelo.

²¹Po týchto udalostiach si Pavol zaumienil, že prejde cez Macedónsko a Achájsko a pôjde do Jeruzalema. Povedal si: Pobudnem tam a potom sa musím pozrieť aj do Ríma.

²²Do Macedónska poslal dvoch zo svojich pomocníkov, Timoteja a Erasta, no sám ostal istý čas v Ázii.

²³V tom čase vznikla nemalá vzbura pre toto učenie.

²⁴Istý zlatník menom Demeter vyrábal strieborné Artemidine chrámiky a tým umožňoval remeselníkom nemalý zárobok.

²⁵Raz týchto remeselníkov a robotníkov, ktorí pri tom pracovali, zhromaždil a povedal im: Muži, vidíte, že svoj blahobyt máme z tohto remesla,

²⁶a vidíte a počujete aj to, že tento Pavol presvedčil a zviedol veľmi mnohých nielen v Efeze, ale takmer po celej Ázii. Hovorí, že bohovia urobení ľudskými rukami nie sú bohmi.

²⁷Takto nám hrozí nebezpečenstvo, že naše remeslo stratí vážnosť, že si nebudú vážiť ani chrám veľkej bohyne Artemidy a začne sa rúcať veleba tej, ktorú uctieva celá Ázia i celý svet.

²⁸Keď to počuli, vzbĺkli hnevom a kričali: Veľká je efezská Artemis!

²⁹V celom meste zavládol zmätok, všetci sa hrnuli do divadla a strhli so sebou aj Pavlových spoločníkov Macedónčanov Gája a Aristarcha.

³⁰Pavol chcel ísť medzi ľudí, ale učeníci mu to nedovolili.

³¹Aj niektorí aziarchovia, ktorí boli jeho priateľmi, mu poslali odkaz s prosbou, aby nešiel do divadla.

³²Každý vykrikoval niečo iné, lebo v zhromaždení panoval dokonalý zmätok a viacerí ani nevedeli, prečo sa tam zišli.

³³Tu naviedli zo zástupu akéhosi Alexandra a Židia ho potisli dopredu. Alexander si pokynom ruky vyžiadal ticho a chcel ľudu povedať obrannú reč.

³⁴No keď zistili, že je to Žid, všetci jednohlasne asi dve hodiny kričali: Veľká je efezská Artemis!

³⁵Keď mestský pisár upokojil zástup, povedal: Muži, Efezania, kto by nevedel, že mesto Efez je strážcom chrámu veľkej Artemidy a jej obrazu, ktorý padol z neba?

³⁶Keďže to naozaj nemožno poprieť, musíte sa upokojiť a nesmiete nič robiť unáhlene.

³⁷Priviedli ste totiž týchto mužov, hoci sa nedopustili svätokrádeže a ani sa nerúhali našej bohyni.

³⁸Ak teda Demeter a s ním spojení remeselníci vznášajú proti niekomu žalobu, tým sa zaoberajú verejné súdy a na to sú prokonzuli. Nech žalujú tam.

³⁹Ak si ešte niečo žiadate, vyrieši sa to na zákonnom zhromaždení.

⁴⁰Veď nám hrozí nebezpečenstvo, že za dnešok nás obvinia zo vzbury, lebo nemáme ako vysvetliť túto vzburu. Po tých slovách rozpustil zhromaždenie.