¹Potom sa rozlúčil s Aténami a prišiel do Korintu.

²Tam našiel istého Žida, menom Akvila, pôvodom z Pontu, ktorý nedávno prišiel z Itálie, a jeho manželku Priscillu. Obaja prišli preto, lebo na základe Klaudiovho nariadenia museli všetci Židia opustiť Rím. K nim sa teda pridal,

³a keďže ovládal ich remeslo, ostal u nich bývať a pracovať. Boli totiž výrobcami stanov.

⁴Každú sobotu potom viedol rozhovory v synagóge a presviedčal Židov i Grékov.

⁵Keď z Macedónska prišli Sílas a Timotej, Pavol sa celkom venoval kázaniu slova a dokazoval Židom, že Ježiš je Mesiáš.

⁶Ale keď sa mu protivili a rúhali sa, otriasol si odev a povedal im: Vaša krv na vašu hlavu! Ja som čistý. Odteraz pôjdem k pohanom.

⁷Odišiel teda od nich a vošiel do domu človeka menom Títus Justus, ktorý uctieval Boha a jeho dom sa nachádzal v tesnom susedstve synagógy.

⁸No predstavený synagógy Krispus spolu s celým svojím domom uveril v Pána a mnohí Korinťania, ktorí počúvali, uverili a dávali sa krstiť.

⁹V noci však Pán vo videní povedal Pavlovi: Len sa neboj, nemlč, ale rozprávaj!

¹⁰Veď ja som s tebou, tu nikto na teba nesiahne, aby ti ublížil, pretože v tomto meste mám veľa ľudu.

¹¹Usadil sa tam teda na rok a šesť mesiacov a kázal im Božie slovo.

¹²Keď bol Gallio prokonzulom v Achájsku, Židia jednomyseľne povstali proti Pavlovi a predviedli ho pred súdnu stolicu

¹³s tvrdením: Tento človek navádza ľudí, aby uctievali Boha v rozpore so zákonom.

¹⁴Pavol sa už už chystal otvoriť ústa, no Gallio povedal Židom: Židia! Keby išlo o nejakú krivdu alebo zločin, vypočul by som vás trpezlivo, ako sa patrí.

¹⁵No ak sú to spory o slová, mená alebo o váš zákon, tak si to vybavte sami. V takýchto veciach ja nechcem byť sudcom.

¹⁶A odohnal ich od súdnej stolice.

¹⁷Tu všetci chytili predstaveného synagógy Sóstena a zbili ho priamo pred súdnou stolicou. Ale Gallio tomu nevenoval pozornosť.

¹⁸Pavol tam zostal ešte mnoho dní. Potom sa však s bratmi rozlúčil a odplavil sa do Sýrie a s ním aj Priscilla a Akvila. V Kenchreách si dal ostrihať vlasy, lebo dal sľub.

¹⁹Keď prišli do Efezu, nechal ich tam. Sám vošiel do synagógy a viedol rozhovory so Židmi.

²⁰Keď ho prosili, aby zostal dlhšie, nesúhlasil,

²¹no pri rozlúčke povedal: Ak to bude Boh chcieť, znova sa k vám vrátim. A odplavil sa z Efezu.

²²Keď prišiel do Cézarey, vystúpil, pozdravil cirkev a odišiel do Antiochie.

²³Tam strávil nejaký čas a potom šiel ďalej. Postupne prechádzal cez galatskú krajinu a Frýgiu a utvrdzoval všetkých učeníkov.

²⁴Do Efezu prišiel istý Žid, menom Apollo, pochádzajúci z Alexandrie. Bol to výrečný muž a zbehlý v Písmach.

²⁵Apollo bol poučený o Pánovej ceste. Rozprával so zápalom a múdro; presne učil o Ježišovi, hoci poznal iba Jánov krst.

²⁶Začal smelo hovoriť aj v synagóge. Keď ho počuli Priscilla a Akvila, ujali sa ho a ešte dôkladnejšie ho poučili o Božej ceste.

²⁷Keďže Apollo chcel prejsť do Achájska, bratia ho povzbudili a napísali učeníkom, aby ho prijali. Keď ta prišiel, veľmi pomohol tým, čo vďaka milosti uverili.

²⁸Rázne totiž vyvracal tvrdenie Židov, verejne dokazujúc pomocou písem, že Ježiš je Mesiáš.