¹Keď precestovali cez Amfipolis a Apollóniu, prišli do Tesaloniky, kde bola židovská synagóga.

²Pavol ako zvyčajne išiel medzi nich a po tri soboty viedol s nimi rozhovory o Písmach

³a tak im odhaľoval a dokazoval, že Kristus musel trpieť a vstať z mŕtvych. Týmto Kristom je Ježiš, ktorého vám ja zvestujem.

⁴Niektorí z nich sa dali presvedčiť a pripojili sa k Pavlovi a Sílasovi vrátane veľkého počtu Grékov, ktorí uctievali Boha, a nemálo vznešených žien.

⁵Ale žiarliví Židia vzali si akýchsi podliakov z ulice, vyvolali rozruch medzi spodinou a rozbúrili mesto. Napadli Jasonov dom a chceli Pavla a Sílasa vyviesť pred ľud.

⁶Keď ich však nenašli, odvliekli Jasona a niektorých bratov k predstaveným mesta a volali: Tí, čo prevracajú celý svet, prišli aj sem

⁷a Jason ich prijal. A všetci títo konajú proti cisárovým nariadeniam, lebo tvrdia, že kráľom je Ježiš.

⁸Takto pobúrili dav i predstavených mesta, ktorí to počúvali.

⁹Keď však dostali od Jasona a od ostatných záruku, prepustili ich.

¹⁰Bratia hneď v noci vypravili Pavla a Sílasa do Beroje. Len čo ta prišli, vošli do židovskej synagógy.

¹¹Tunajší Židia boli šľachetnejší ako v Tesalonike. Prijímali Slovo s veľkou dychtivosťou a každý deň skúmali Písmo, či je to naozaj tak.

¹²A tak mnohí z nich uverili a takisto nemálo gréckych žien i mužov z vyšších vrstiev.

¹³Len čo sa však Židia v Tesalonike dozvedeli, že Pavol hlása Božie slovo aj v Beroji, prišli aj ta znepokojovať a poburovať zástupy.

¹⁴Bratia teda hneď vyslali Pavla, aby šiel k moru; Sílas a Timotej ostali tam.

¹⁵Ale tí, čo Pavla sprevádzali, zaviedli ho až do Atén. Tam prevzali príkaz pre Sílasa a Timoteja, aby čo najskôr prišli za ním, a vrátili sa.

¹⁶Medzitým, čo Pavol čakal na nich v Aténach, v duchu sa znepokojoval, keď videl, že mesto je oddané modlárstvu.

¹⁷Preto sa v synagóge rozprával so Židmi a ctiteľmi Boha a každý deň hovoril na námestí s tými, čo tadiaľ náhodou išli.

¹⁸Do rozhovoru sa s ním púšťali aj niektorí filozofi, epikurejci a stoici. Jedni sa pýtali: Čo to chce tento táraj povedať? Iní zasa hovorili: Zdá sa, že hlása cudzie božstvá. To preto, lebo ohlasoval Ježiša a zmŕtvychvstanie.

¹⁹A tak ho vzali so sebou a odviedli na Areopág so slovami: Radi by sme sa dozvedeli, čo je to za nové učenie, ktoré ty hlásaš.

²⁰Veď to, čo počujú naše uši, je čosi neslýchané, preto sa chceme dozvedieť, čo to má byť.

²¹Všetci Aténčania, ako aj prisťahovalci z cudziny totiž najviac času venovali tomu, že rozprávali alebo počúvali niečo nové.

²²Pavol si zastal do stredu Areopágu a povedal: Muži, Aténčania! Podľa všetkého pozorujem, že ste mimoriadne nábožní.

²³Keď som sa prechádzal a prezeral som si vaše svätyne, našiel som aj oltár s nápisom: Neznámemu bohu. Ja vám teraz teda hlásam to, čo uctievate, hoci to nepoznáte.

²⁴Boh, ktorý stvoril svet a všetko, čo je v ňom, tento Boh, keďže je Pánom neba i zeme, nebýva v chrámoch zhotovených rukami,

²⁵ani si nedá slúžiť ľudskými rukami, ako keby niečo potreboval, veď on dáva všetkému život, dych a všetko.

²⁶On z jedného predka stvoril celé ľudské pokolenie, aby obývalo celý povrch zeme, vymedzil ľuďom čas a hranice bývania,

²⁷aby hľadali Boha, či by ho nejako nenahmatali a nenašli, hoci od nikoho z nás nie je ďaleko.

²⁸V ňom žijeme, hýbeme sa a sme, ako to povedali aj niektorí vaši básnici: Veď sme jeho rodom.

²⁹Nuž, ak sme Božím rodom, nesmieme sa nazdávať, že božstvo sa podobá zlatu, striebru či kameňu — výtvoru ľudského umu a zručnosti.

³⁰Boh skončil s časom nevedomosti a teraz ľuďom hlása, aby všetci a všade robili pokánie.

³¹Lebo určil deň, keď bude spravodlivo súdiť celý svet skrze muža, ktorého ustanovil. Všetkým o tom poskytol spoľahlivý dôkaz, keď ho vzkriesil z mŕtvych.

³²Keď počuli o vzkriesení z mŕtvych, niektorí si robili posmešky, iní zasa hovorili: Radi si ťa o tom vypočujeme, ale až inokedy.

³³A tak Pavol od nich odišiel.

³⁴Niektorí muži mu však uverili a pripojili sa k nemu. Medzi nimi bol Dionýz Areopagita, žena menom Damaris a iní.