¹Bol chorý istý Lazár z Betánie, z dediny Márie a jej sestry Marty.

²Bola to tá Mária, ktorá pomazala Pána myrhou a poutierala mu nohy svojimi vlasmi. Jej brat Lazár bol chorý.

³Sestry teda poslali Ježišovi odkaz: Pane, ten, ktorého máš rád, je chorý.

⁴Keď to Ježiš počul, povedal: Táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu, aby ňou bol oslávený Boží Syn.

⁵Ježiš mal rád Martu, jej sestru i Lazára.

⁶Keď teda počul, že Lazár je chorý, zostal na mieste, kde bol, ešte dva dni.

⁷Potom povedal učeníkom: Poďme znova do Judska!

⁸Učeníci mu povedali: Rabbi, teraz ťa chceli Židia kameňovať, a zasa ta ideš?

⁹Ježiš odpovedal: Či nemá deň dvanásť hodín? Kto chodí vo dne, nepotkýna sa, pretože vidí svetlo tohto sveta.

¹⁰Ale ak niekto chodí v noci, potkýna sa, lebo v nej nieto svetla.

¹¹Toto povedal a potom im povedal: Náš priateľ Lazár zaspal, no ja ho idem zobudiť.

¹²Učeníci mu povedali: Pane, ak zaspal, ozdravie.

¹³Ježiš však hovoril o jeho smrti, a oni si mysleli, že hovorí o obyčajnom spánku.

¹⁴Vtedy im Ježiš otvorene povedal: Lazár zomrel.

¹⁵Pre vás sa radujem, že som tam nebol, aby ste uverili. No poďme k nemu!

¹⁶Tu povedal Tomáš, nazývaný Didymos, ostatným učeníkom: Poďme teda aj my, aby sme zomreli s ním!

¹⁷Keď ta Ježiš prišiel, dozvedel sa, že Lazár je už štvrtý deň v hrobe.

¹⁸Betánia bola blízko Jeruzalema, vzdialená asi na pätnásť stadií.

¹⁹Mnohí Židia prišli k Marte a Márii potešiť ich v žiali nad bratom.

²⁰Keď Marta počula, že prichádza Ježiš, vyšla mu naproti. Mária však ostala doma.

²¹Marta povedala Ježišovi: Pane, keby si tu bol býval, nebol by mi brat zomrel.

²²Ale aj teraz viem, že o čokoľvek by si prosil Boha, Boh ti to dá.

²³Ježiš jej povedal: Tvoj brat vstane z mŕtvych!

²⁴Marta mu povedala: Viem, že vstane pri vzkriesení v posledný deň.

²⁵Povedal jej Ježiš: Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie.

²⁶Nik neumrie naveky, kto žije a verí vo mňa. Veríš tomu?

²⁷Povedala mu: Áno, Pane, ja som uverila, že ty si Kristus, Boží Syn, ktorý mal prísť na svet.

²⁸A len čo to povedala, zavolala sestru Máriu a potajomky jej povedala: Učiteľ je tu a volá ťa.

²⁹Ako to Mária počula, rýchlo vstala a šla k nemu.

³⁰Ježiš ešte totiž nevošiel do dediny, ale bol stále na mieste, kde mu vyšla Marta naproti.

³¹Keď Židia, ktorí boli s ňou v dome a potešovali ju, videli, že Mária rýchlo vstala a vyšla von, pobrali sa za ňou, lebo si mysleli, že odchádza k hrobu plakať.

³²Keď Mária prišla na miesto, kde bol Ježiš, a zbadala ho, padla mu k nohám a povedala: Pane, keby si bol býval tu, nebol by mi brat zomrel.

³³Keď Ježiš videl, že plače a že plačú aj Židia, ktorí prišli s ňou, zachvel sa v duchu a vzrušený

³⁴sa pýtal: Kde ste ho položili? Povedali mu: Pane, poď sa pozrieť!

³⁵Ježiš zaplakal.

³⁶Tu povedali Židia: Aha, ako ho mal rád!

³⁷Niektorí z nich však hovorili: Vari ten, čo otvoril oči slepému, nemohol zabrániť Lazárovej smrti?

³⁸Ježiš sa znova rozochvel a pristúpil k hrobu. Bola to jaskyňa uzavretá kameňom.

³⁹Ježiš povedal: Odvaľte kameň! Marta, sestra mŕtveho, mu povedala: Pane, už páchne, veď je už štyri dni mŕtvy!

⁴⁰Ježiš jej odpovedal: Nepovedal som ti, že ak uveríš, uvidíš Božiu slávu?

⁴¹Odvalili teda kameň. Ježiš pozdvihol oči k nebu a povedal: Otče, ďakujem ti, že si ma vypočul.

⁴²Ja som vedel, že ma vždy vypočuješ, ale pre zástup, ktorý tu stojí, som to povedal, aby uverili, že si ma ty poslal.

⁴³Keď to povedal, zvolal silným hlasom: Lazár, poď von!

⁴⁴A mŕtvy vyšiel. Nohy a ruky mal ovinuté plátnom a jeho tvár bola obviazaná šatkou. Ježiš im povedal: Rozviažte ho a nechajte ho odísť!

⁴⁵Vtedy mnohí zo Židov, ktorí prišli k Márii a videli, čo urobil, uverili v neho.

⁴⁶Niektorí z nich však odišli k farizejom a porozprávali im, čo Ježiš urobil.

⁴⁷Nato zvolali veľkňazi a farizeji veľradu a povedali: Čo robiť? Veď tento človek robí mnoho znamení!

⁴⁸Ak ho necháme tak, všetci v neho uveria, prídu Rimania a zničia nám toto miesto i národ.

⁴⁹Ale jeden z nich, Kajfáš, ktorý bol v tom roku veľkňazom, im povedal: Vy nič neviete

⁵⁰a ani nechápete, že je pre vás užitočnejšie, aby zomrel jeden človek za ľud, akoby zahynul celý národ.

⁵¹To však nepovedal sám od seba, ale ako veľkňaz v tom roku prorokoval, že Ježiš má zomrieť za národ.

⁵²A nielen za národ, ale aj preto, aby zhromaždil dovedna rozptýlené Božie deti.

⁵³A od toho dňa boli rozhodnutí, že ho zabijú.

⁵⁴Preto sa Ježiš už nepohyboval verejne medzi Židmi, ale odišiel odtiaľ do kraja blízko púšte, do mesta nazývaného Efrajim, a tam sa zdržiaval aj s učeníkmi.

⁵⁵Blízko bola židovská Veľká noc a mnohí z toho kraja pred Veľkou nocou vystupovali do Jeruzalema očistiť sa.

⁵⁶Hľadali teda Ježiša, a keď postávali v chráme, medzi sebou si hovorili: Čo myslíte? Príde vôbec na sviatky?

⁵⁷No veľkňazi a farizeji vydali nariadenie, že ak sa niekto dozvie, kde je, má to oznámiť, aby ho mohli chytiť.