¹Šesť dní pred Veľkou nocou prišiel Ježiš do Betánie, kde býval Lazár, ktorého vzkriesil z mŕtvych.

²Pripravili mu tam hostinu. Marta posluhovala a Lazár bol medzi tými, ktorí s ním stolovali.

³Mária vzala libru veľmi drahej pravej nardovej myrhy, pomazala Ježišovi nohy a poutierala mu ich svojimi vlasmi. A dom sa naplnil vôňou myrhy.

⁴Tu jeden z jeho učeníkov, Judáš Iškariotský, ktorý ho mal zradiť, povedal:

⁵Prečo nepredali túto masť za tristo denárov a nedali ich chudobným?

⁶Ale to nepovedal preto, že mu šlo o chudobných, ale preto, že bol zlodej, a pretože mal pokladničku a brával z toho, čo do nej vkladali.

⁷Ježiš však povedal: Nechaj ju, urobila to na deň môjho pohrebu!

⁸Veď chudobných máte vždy medzi sebou, ale mňa vždy nemáte!

⁹Medzitým sa veľké množstvo Židov dozvedelo, že Ježiš je tam, a prišli nielen kvôli nemu, ale aj preto, aby videli Lazára, ktorého vzkriesil z mŕtvych.

¹⁰Veľkňazi sa teda dohodli zabiť aj Lazára,

¹¹pretože pre neho mnohí Židia odchádzali a uverili v Ježiša.

¹²Na druhý deň sa veľké množstvo ľudí, ktorí prišli na sviatky, dopočulo, že Ježiš prichádza do Jeruzalema. Nabrali palmových ratolestí, vyšli mu v ústrety a volali: Hosanna, Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom a kráľ Izraela!

¹³***

¹⁴Ježiš si našiel osliatko, posadil sa naň, ako je napísané:

¹⁵Neboj sa, dcéra Sion, hľa, tvoj kráľ prichádza, sediac na osliatku!

¹⁶Jeho učeníci tomu spočiatku nerozumeli, ale keď bol Ježiš oslávený, rozpamätali sa, že to bolo napísané o ňom a že sa tak stalo.

¹⁷Zástup, ktorý bol s ním vtedy, keď vyvolal Lazára z hrobu a keď ho vzkriesil z mŕtvych, vydával o tom svedectvo.

¹⁸Preto mu vyšiel v ústrety veľký zástup, lebo počuli, že urobil toto znamenie.

¹⁹Vtedy si farizeji hovorili medzi sebou: Vidíte, že nič nezmôžete. Hľa, svet odišiel za ním!

²⁰Niektorí z tých, čo prišli na sviatky vykonať poklonu Bohu, boli Gréci.

²¹Pristúpili k Filipovi, ktorý bol z galilejskej Betsaidy, a prosili ho: Pane, chceme vidieť Ježiša!

²²Filip šiel a povedal to Ondrejovi. Ondrej a Filip to šli povedať Ježišovi.

²³Ježiš im povedal: Prišla hodina, aby bol oslávený Syn človeka.

²⁴Amen, amen, hovorím vám: Ak pšeničné zrno, ktoré padne do zeme, neodumrie, zostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu.

²⁵Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto svoj život na tomto svete nenávidí, zachová si ho pre večný život.

²⁶Ak mi niekto slúži, nech ma nasleduje, a kde som ja, tam bude aj môj služobník. Ak mi niekto slúži, toho Otec poctí.

²⁷Teraz je moja duša vzrušená. Čo mám povedať: Otče, zachráň ma pred touto hodinou? Ale veď práve pre túto hodinu som prišiel.

²⁸Otče, osláv svoje meno! Tu zaznel z neba hlas: Už som oslávil a ešte oslávim.

²⁹A zástup, ktorý tam stál a počul to, hovoril: Zahrmelo. Iní vraveli: Prehovoril k nemu anjel.

³⁰Ježiš povedal: Nie kvôli mne zaznel tento hlas, ale kvôli vám.

³¹Teraz je súd nad týmto svetom, teraz bude knieža tohto sveta vyhodené von.

³²A ja, keď budem vyzdvihnutý zo zeme, všetkých pritiahnem k sebe.

³³To povedal, aby naznačil, akou smrťou má zomrieť.

³⁴Zástup mu odvrával: My sme počuli zo Zákona, že Mesiáš zostane naveky! Ako to, že ty hovoríš, že Syn človeka musí byť vyzdvihnutý? Kto je to ten Syn človeka?

³⁵Ježiš im povedal: Ešte krátky čas je svetlo medzi vami. Kráčajte, kým máte svetlo, aby vás nezastihla tma, lebo kto potme kráča, nevie, kam ide.

³⁶Kým máte svetlo, verte v svetlo, aby ste sa stali synmi svetla! Keď to Ježiš povedal, odišiel a ukryl sa pred nimi.

³⁷Hoci pred nimi Ježiš urobil toľké znamenia, neuverili v neho,

³⁸aby sa naplnilo slovo, ktoré povedal prorok Izaiáš: Pane, kto uveril nášmu kázaniu a komu bolo zjavené Pánovo rameno?

³⁹Preto nemohli uveriť, lebo Izaiáš inde povedal:

⁴⁰Oslepil im oči a zatvrdil im srdce, aby očami nevideli a srdcom nespoznali a neobrátili sa, a aby som ich neuzdravil.

⁴¹Toto povedal Izaiáš, lebo videl jeho slávu a hovoril o ňom.

⁴²Predsa však aj mnohí z poprednejších mužov uverili v neho, ale nepriznali sa k tomu pre farizejov, aby ich nevylúčili zo synagógy;

⁴³lebo mali radšej ľudskú slávu ako Božiu.

⁴⁴Ježiš zvolal: Kto verí vo mňa, nie vo mňa verí, ale v toho, ktorý ma poslal.

⁴⁵A kto vidí mňa, vidí toho, ktorý ma poslal.

⁴⁶Ja som prišiel na svet ako svetlo, aby nik, kto vo mňa verí, neostal v tme.

⁴⁷Ak niekto počúva moje slová a nezachováva ich, ja ho nesúdim, lebo som neprišiel svet odsúdiť, ale spasiť.

⁴⁸Kto mnou pohŕda a neprijíma moje slová, má svojho sudcu. Slovo, ktoré som hovoril, bude ho súdiť v posledný deň.

⁴⁹Veď ja som nehovoril sám zo seba, ale Otec, ktorý ma poslal, mi prikázal, ako mám hovoriť a čo mám povedať.

⁵⁰A ja viem, že jeho prikázanie je večný život. Čo teda hovorím, hovorím tak, ako mi to povedal Otec.