¹Amen, amen, hovorím vám: Kto nevchádza do ovčinca dverami, ale prelieza inokadiaľ, je zlodej a zbojník.

²Kto však vchádza dverami, je pastier oviec.

³Tomu vrátnik otvára a ovce počúvajú jeho hlas. On volá svoje ovce po mene a vyvádza ich.

⁴Keď vyženie všetky svoje ovce, kráča pred nimi a ony ho nasledujú, lebo poznajú jeho hlas.

⁵Cudzieho však nebudú nasledovať, ale ujdú od neho, lebo cudzí hlas nepoznajú.

⁶Ježiš im povedal toto prirovnanie, oni však nepochopili, o čom im to hovoril.

⁷Ježiš im znova povedal: Amen, amen, hovorím vám: Ja som dvere k ovciam.

⁸Všetci, čo prišli predo mnou, sú zlodeji a zbojníci, ale ovce ich nepočúvali.

⁹Ja som dvere. Kto vojde cezo mňa, bude spasený. Bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu.

¹⁰Zlodej prichádza, len aby kradol, zbíjal a hubil. Ja som prišiel, aby mali život, a to v hojnej miere.

¹¹Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier kladie svoj život za ovce.

¹²Nájomník a ten, kto nie je pastier a ovce nie sú jeho, keď vidí prichádzať vlka, opúšťa ovce a uteká. A vlk ich chytá a rozháňa.

¹³Veď on je len nájomník a nezáleží mu na ovciach.

¹⁴Ja som dobrý pastier. Poznám svoje a moje poznajú mňa.

¹⁵Ako mňa pozná Otec, aj ja poznám Otca a svoj život dávam za ovce.

¹⁶Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčinca. Aj tie musím priviesť. Budú počúvať môj hlas a bude jedno stádo a jeden pastier.

¹⁷Otec ma preto miluje, že dávam svoj život, aby som ho opäť prijal.

¹⁸Nik mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba. Mám moc dať ho a mám moc zasa ho prijať. Taký príkaz som dostal od svojho Otca.

¹⁹Pre tieto slová zasa nastala roztržka medzi Židmi.

²⁰Mnohí z nich hovorili: Je posadnutý zlým duchom a šalie. Čo ho počúvate?

²¹Iní zasa namietali: To nie sú reči posadnutého. Môže azda zlý duch otvárať oči slepým?

²²V Jeruzaleme boli vtedy sviatky posvätenia chrámu. Bola zima.

²³Ježiš sa prechádzal v chráme v Šalamúnovej stĺpovej sieni.

²⁴Obstúpili ho Židia a povedali mu: Dokedy nás chceš ešte držať v napätí? Ak si Mesiáš, povedz nám to otvorene!

²⁵Ježiš im odpovedal: Povedal som vám, a neveríte. Skutky, ktoré ja konám v mene svojho Otca, svedčia o mne.

²⁶Ale vy neveríte, lebo nie ste z mojich oviec.

²⁷Moje ovce počúvajú môj hlas. Ja ich poznám a ony ma nasledujú.

²⁸Ja im dávam večný život a nezahynú naveky, nik mi ich nevytrhne z ruky.

²⁹Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší než všetci, a nikto ich nemôže vytrhnúť Otcovi z ruky.

³⁰Ja a Otec sme jedno.

³¹Židia znova zdvihli kamene, aby ho kameňovali.

³²Ježiš im povedal: Ukázal som vám veľa dobrých skutkov od Otca, pre ktorý z nich ma kameňujete?

³³Židia mu odpovedali: Nekameňujeme ťa za dobrý skutok, ale za rúhanie a preto, že sa robíš Bohom, hoci si len človek.

³⁴Ježiš im odpovedal: Či vo vašom zákone nie je napísané: Ja som povedal: Bohovia ste.

³⁵Ak nazval bohmi tých, ku ktorým zaznelo Božie slovo — a Písmo nemožno zrušiť! —

³⁶ako teda, že tomu, ktorého Otec posvätil a poslal na svet, hovoríte: Rúhaš sa!, len preto, že som povedal: Som Boží Syn?

³⁷Ak nekonám skutky svojho Otca, neverte mi.

³⁸Ale ak ich konám, aj keď neveríte mne, verte tým skutkom, aby ste spoznali a vedeli, že Otec je vo mne a ja v Otcovi.

³⁹Tu ho znova chceli chytiť, ale on sa im vymkol z rúk.

⁴⁰Opäť odišiel za Jordán, na miesto, kde Ján pôvodne krstil, a zostal tam.

⁴¹Mnohí prišli za ním a hovorili: Ján síce neurobil nijaké znamenie, ale všetko, čo o ňom Ján povedal, je pravda.

⁴²A mnohí tam v neho uverili.