¹V istú sobotu prechádzal Ježiš cez obilné pole. Jeho učeníci trhali klasy, rukami si mrvili zrno a jedli.

²Niektorí z farizejov proti tomu namietali: Prečo robíte v sobotu to, čo nie je dovolené?

³Ježiš im odpovedal: Či ste nečítali, čo urobil Dávid, keď bol hladný on i jeho družina?

⁴Ako vošiel do Božieho domu, vzal a jedol predkladané chleby. A dal z nich aj svojej družine, hoci ich nemal jesť nikto, okrem kňazov.

⁵A dodal: Syn človeka je pánom aj nad sobotou.

⁶V inú sobotu vošiel Ježiš do synagógy a učil. Bol tam istý človek s vyschnutou pravou rukou.

⁷Zákonníci a farizeji striehli na Ježiša, či bude aj v sobotu uzdravovať. Hľadali, z čoho by ho mohli obžalovať.

⁸On vedel o ich zmýšľaní a napriek tomu povedal človeku s vyschnutou rukou: Vstaň a postav sa do stredu. On vstal a postavil sa.

⁹Ježiš im povedal: Pýtam sa vás, je dovolené v sobotu robiť dobre, alebo zle? Možno v sobotu zachrániť život, alebo ho zničiť?

¹⁰Poobzeral sa po všetkých a tomu človeku povedal: Vystri ruku. Keď tak urobil, ruka mu ozdravela.

¹¹Zmocnila sa ich zlosť a radili sa, čo urobiť s Ježišom.

¹²V tých dňoch vyšiel na vrch modliť sa a celú noc zotrval v modlitbách k Bohu.

¹³Keď sa rozodnilo, zavolal si svojich učeníkov, vybral z nich dvanástich a nazval ich apoštolmi. Boli to

¹⁴Šimon, ktorého nazval Petrom, jeho brat Ondrej, Jakub a Ján, Filip a Bartolomej,

¹⁵Matúš, Tomáš, Jakub Alfejov, Šimon, ktorého volali Horlivec,

¹⁶Júda Jakubov a Judáš Iškariotský, ktorý sa stal zradcom.

¹⁷Keď s nimi zostúpil, zastal na rovine a s ním aj veľký zástup jeho učeníkov i veľké množstvo ľudu z celého Judska a Jeruzalema, i z týrskeho a sidónskeho pobrežia.

¹⁸Prišli ho počúvať a dať sa uzdraviť zo svojich chorôb. Ozdraveli i tí, ktorých trápili nečistí duchovia.

¹⁹Ba každý zo zástupu sa ho usiloval dotknúť, lebo z neho vychádzala sila, ktorá všetkých uzdravovala.

²⁰So zrakom upretým na svojich učeníkov povedal: Blahoslavení chudobní, lebo vaše je Božie kráľovstvo.

²¹Blahoslavení, ktorí teraz hladujete, lebo budete nasýtení. Blahoslavení, ktorí teraz plačete, lebo sa budete smiať.

²²Blahoslavení ste, keď vás budú ľudia nenávidieť a vylúčia vás spomedzi seba, keď vás potupia a ako zlo zavrhnú vaše meno pre Syna človeka.

²³V ten deň sa radujte a plesajte, lebo v nebi vás čaká veľká odmena. Veď to isté robili ich otcovia prorokom.

²⁴No beda vám, boháčom, lebo vy máte svoje radosti už teraz.

²⁵Beda vám, ktorí ste teraz nasýtení, lebo budete hladovať. Beda vám, ktorí sa teraz smejete, lebo budete plakať a bedákať.

²⁶Beda vám, ak by vás všetci ľudia chválili. Veď práve tak robili ich otcovia falošným prorokom.

²⁷No vám, čo ma počúvate, hovorím: Milujte svojich nepriateľov! Robte dobre tým, ktorí vás nenávidia.

²⁸Žehnajte tých, ktorí vám zlorečia a modlite sa za tých, ktorí vás potupujú.

²⁹Tomu, kto ťa udrie po líci, nastav aj druhé. A tomu, čo ti berie plášť, neodopri ani šaty.

³⁰Každému, kto ťa prosí, daj a nevymáhaj od takého, kto ti niečo vzal.

³¹Ako chcete, aby ľudia robili vám, tak robte aj vy im!

³²Keby ste milovali len tých, čo vás milujú, akú vďaku si zaslúžite? Veď aj hriešnici milujú tých, ktorí ich milujú.

³³Veď keby ste robili dobre len tým, čo vám dobre robia, akú vďaku si zaslúžite? Veď to isté robia aj hriešnici.

³⁴Keby ste požičiavali tým, od ktorých očakávate, že vám to vrátia, akú vďaku si zaslúžite? Aj hriešnici požičiavajú hriešnikom, aby to zasa dostali späť.

³⁵Ale milujte svojich nepriateľov! Robte im dobre! Požičiavajte a nič za to nečakajte! Tak bude hojná vaša odmena a budete synmi Najvyššieho, lebo on je dobrý aj k nevďačným a zlým.

³⁶Buďte milosrdní, ako je milosrdný aj váš Otec.

³⁷Nesúďte a nebudete súdení! Neodsudzujte a nebudete odsúdení! Odpúšťajte a bude vám odpustené!

³⁸Dávajte a bude dané aj vám — mieru dobrú, natlačenú, natrasenú a vrchovatú vám dajú do lona. Akou mierou meriate, takou bude namerané aj vám.

³⁹A povedal im aj prirovnanie: Môže viesť slepý slepého? Nepadnú azda obaja do jamy?

⁴⁰Žiak nie je nad učiteľa. No každý, kto je vyučený, bude ako jeho učiteľ.

⁴¹Ako to, že vidíš triesočku v oku svojho brata, a brvno vo svojom oku nezbadáš?

⁴²Ako môžeš povedať svojmu bratovi: Brat môj, dovoľ, nech ti vyberiem triesočku z oka, a pritom sám nevidíš brvno vo svojom oku. Ty pokrytec, najprv vyhoď brvno zo svojho oka, až potom uvidíš, ako vybrať smietku z oka svojho brata.

⁴³Niet dobrého stromu, čo rodí zlé ovocie, a niet ani zlého stromu, čo prináša dobré ovocie.

⁴⁴Každý strom možno poznať po ovocí. Veď z tŕnia sa nenazbierajú figy ani hrozno z ostružín.

⁴⁵Dobrý človek vynáša dobro z dobrého pokladu srdca a zlý človek vynáša zlo zo zlého srdca, lebo jeho ústa hovoria to, čím je preplnené jeho srdce.

⁴⁶Prečo ma oslovujete: Pane, Pane, a nerobíte to, čo hovorím?

⁴⁷Komu sa podobá ten, kto prichádza ku mne, počúva moje slová a plní ich?

⁴⁸Podobá sa človeku, ktorý staval dom. Kopal hlboko a základy položil na skale. Keď prišla povodeň, privalil sa prúd na ten dom, ale nemohol ním pohnúť, lebo bol pevne postavený.

⁴⁹Kto však moje slová počúva a neplní ich, podobá sa človeku, ktorý postavil dom na zemi bez základov. Keď sa privalil prúd na taký dom, zrútil sa a zostalo z neho iba veľké rumovisko.