¹Raz, keď stál pri Genezaretskom jazere, tlačil sa k nemu zástup, aby počúval Božie slovo.

²Vtedy videl pri brehu stáť dve loďky. Rybári z nich vystúpili a prali si siete.

³Ježiš vstúpil do jednej loďky, ktorá patrila Šimonovi, a požiadal ho, aby trochu odrazil od brehu. Potom si sadol a z loďky učil zástupy.

⁴Keď dokončil, povedal Šimonovi: Zatiahni na hlbinu a spusťte siete na lov.

⁵Šimon mu odpovedal: Učiteľ, celú noc sme sa namáhali a nič sme nechytili, ale na tvoje slovo spustíme siete.

⁶Len čo tak urobili, chytili veľké množstvo rýb, až sa im trhali siete.

⁷Preto dali znamenie spoločníkom z druhej loďky, aby im prišli pomôcť. Tí prišli a naplnili obe loďky tak, že sa až ponárali.

⁸Keď to videl Šimon Peter, padol Ježišovi k nohám a povedal: Pane, odíď odo mňa, lebo som hriešny človek.

⁹Jeho aj ostatných sa totiž zmocnila hrôza nad úlovkom rýb.

¹⁰Zhrozili sa aj Jakub a Ján, Zebedejovi synovia, ktorí boli Šimonovými spoločníkmi. Nato povedal Ježiš Šimonovi: Neboj sa, odteraz budeš loviť ľudí.

¹¹Keď loďky prirazili k brehu, zanechali všetko a šli za ním.

¹²Keď bol Ježiš v ktoromsi meste, objavil sa pred ním človek s pokročilým malomocenstvom. Len čo zazrel Ježiša, padol na tvár a prosil ho: Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť.

¹³On vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: Chcem, buď čistý! A malomocenstvo z neho ihneď zmizlo.

¹⁴Prikázal mu, aby nikomu o tom nehovoril. A potom mu povedal: Choď! Ukáž sa kňazovi! Prines obetu za svoje očistenie tak, ako to prikázal Mojžiš, na svedectvo pre nich!

¹⁵Chýr o ňom sa šíril viac a viac. Schádzali sa celé zástupy, aby ho počúvali a dali sa uzdraviť zo svojich neduhov.

¹⁶On sa však utiahol do samoty a tam sa modlil.

¹⁷Istého dňa, keď Ježiš učil, sedeli okolo neho farizeji a zákonníci, ktorí sa poschádzali zo všetkých galilejských a judských dedín i z Jeruzalema. Pánova moc bola s ním, aby uzdravoval.

¹⁸Vtom muži prinášali na nosidlách ochrnutého, a pokúšali sa ho vniesť a položiť pred neho.

¹⁹Keď pre zástup nenašli priechod, kadiaľ by ho vniesli, vystúpili na strechu a otvorom cez hlinenú povalu ho aj s nosidlami spustili priamo pred Ježiša.

²⁰Keď videl ich vieru, povedal: Človeče, odpúšťajú sa ti hriechy.

²¹Zákonníci i farizeji začali uvažovať a hovorili si: Kto je to, že sa takto rúha? Kto môže odpustiť hriechy okrem Boha?

²²Ale Ježiš poznal ich myšlienky a povedal im: Ako to zmýšľate vo svojich srdciach?

²³Čo je ľahšie povedať: Odpúšťajú sa ti hriechy alebo povedať: Vstaň a choď!?

²⁴Aby ste však vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy — povedal ochrnutému: Hovorím ti, vstaň, vezmi si lôžko a choď domov!

²⁵A ten sa pred nimi postavil na nohy, vzal svoje lôžko, velebil Boha a odišiel domov.

²⁶Všetkých sa zmocnil úžas a oslavovali Boha. A naplnení bázňou si hovorili: Dnes sme videli naozaj zázračné veci.

²⁷Po týchto udalostiach vyšiel von a uzrel na mýtnici sedieť mýtnika menom Lévi a povedal mu: Poď za mnou!

²⁸Lévi tam nechal všetko, vstal a šiel za ním.

²⁹Lévi mu vo svojom dome pripravil veľkú hostinu. Bol tam veľký zástup mýtnikov a iných, ktorí s nimi stolovali.

³⁰Farizeji a zákonníci reptali a hovorili jeho učeníkom: Prečo jete a pijete s mýtnikmi a hriešnikmi?

³¹Ježiš im povedal: Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí.

³²Neprišiel som pozývať spravodlivých, ale hriešnikov, aby sa kajali.

³³Povedali mu: Jánovi učeníci sa často postia a modlia, podobne aj učeníci farizejov; ale tí tvoji jedia a pijú.

³⁴Ježiš im odpovedal: Nemôžete žiadať, aby sa svadobní hostia postili, kým je ženích s nimi.

³⁵No prídu dni, keď im ženícha vezmú a vtedy sa budú postiť.

³⁶Povedal im aj podobenstvo: Nikto neodtrhne látku z nového odevu a neprišije ju na starý odev, lebo ináč by potrhal nový odev a nová záplata by sa k starému nehodila.

³⁷Ani nikto nenalieva mladé víno do starých mechov, lebo nové víno by mechy potrhalo. Vytieklo by a aj mechy by sa zničili.

³⁸Mladé víno treba nalievať do nových mechov.

³⁹A vôbec, kto sa už napil starého vína, nemá chuť na mladé. Povie si: Staré je lepšie.