¹Keď skončil svoju reč k ľuďom, ktorí ho počúvali, vošiel do Kafarnauma.

²Tam mal istý stotník sluhu, ktorého si veľmi cenil, a ten bol na smrť chorý.

³Keď sa stotník dozvedel o Ježišovi, poslal k nemu niekoľkých židovských starších s prosbou, aby prišiel a zachránil mu sluhu.

⁴Tí prišli k Ježišovi a naliehavo ho prosili: Zaslúži si, aby si mu to urobil.

⁵Veď miluje náš národ, a postavil nám synagógu.

⁶Ježiš išiel teda s nimi. Keď už bol neďaleko jeho domu, stotník poslal k nemu priateľov s odkazom: Pane, neunúvaj sa, lebo nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu.

⁷Nepovažoval som sa preto ani za hodného prísť k tebe. Ale povedz len slovo a môj sluha ozdravie.

⁸Veď aj ja som človek podriadený vrchnosti a mám pod sebou vojakov. Keď poviem jednému: Choď, tak ide. A druhému: Poď sem, tak príde. A svojmu sluhovi: Urob to, tak to urobí.

⁹Keď to Ježiš počul, prekvapil sa. Obrátil sa k ľuďom, ktorí išli za ním, a povedal: Hovorím vám, takú vieru som nenašiel ani v Izraeli.

¹⁰Keď sa poslovia vrátili domov, našli sluhu zdravého.

¹¹Hneď nato odišiel do mesta, ktoré sa nazývalo Naim. Šli s ním jeho učeníci a veľký zástup ľudí.

¹²Keď sa priblížil k mestskej bráne, práve vynášali mŕtveho. Bol to jediný syn matky, ktorá bola vdova. Sprevádzal ju početný zástup ľudí z mesta.

¹³Keď ju Pán uzrel, prišlo mu jej ľúto. I povedal jej: Neplač!

¹⁴Potom pristúpil k máram a dotkol sa ich. Nosiči zastali a on povedal: Mládenec, hovorím ti, vstaň!

¹⁵Mŕtvy sa posadil a začal hovoriť. Ježiš ho odovzdal matke.

¹⁶Všetkých sa zmocnil strach. Oslavovali Boha: Veľký prorok povstal medzi nami a Boh navštívil svoj ľud.

¹⁷Táto zvesť sa o ňom rozniesla po celom Judsku a okolí.

¹⁸O tom všetkom priniesli Jánovi zvesť jeho učeníci. Ján poslal k Pánovi dvoch svojich učeníkov

¹⁹s otázkou: Ty si ten, čo má prísť, alebo máme čakať iného?

²⁰Keď učeníci prišli k nemu, povedali: Ján Krstiteľ nás poslal k tebe opýtať sa, či si ty ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať na iného? —

²¹Práve v tú hodinu mnohých uzdravil z neduhov, chorôb, z moci zlých duchov a mnohým slepým daroval zrak.

²²Odpovedal im teda: Choďte, oznámte Jánovi, čo ste videli a počuli: Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sa očisťujú, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú z mŕtvych a chudobným sa hlása evanjelium.

²³Blahoslavený je ten, čo sa na mne nepohorší.

²⁴Keď Jánovi poslovia odišli, Ježiš začal zástupom hovoriť o Jánovi: Čo chcete vidieť na púšti? Trstinu zmietanú vetrom?

²⁵Alebo čo ste vyšli vidieť? Človeka oblečeného do jemných šiat? Veď takí, čo sa skvostne obliekajú a žijú v prepychu, bývajú v kráľovských palácoch.

²⁶Čo teda chcete vidieť? Proroka? Veru, hovorím vám, viac ako proroka.

²⁷Veď o ňom je napísané: Hľa, posielam svojho posla pred tvojou tvárou a on pripraví cestu pred tebou.

²⁸Hovorím vám, že medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nie je nikto väčší ako Ján. No ten, kto je v Božom kráľovstve menší, je väčší ako on.

²⁹A všetci, čo ho počúvali, dokonca aj colníci, uznali Božiu spravodlivosť, keď prijali Jánov krst.

³⁰Ale farizeji a zákonníci odmietli Boží zámer, keď neprijali jeho krst.

³¹Ku komu prirovnám ľudí tohto pokolenia, komu sa podobajú?

³²Sú ako deti, ktoré sedia na námestí a pokrikujú na seba: Pískali sme vám — a netancovali ste, nariekali sme — a neplakali ste.

³³Prišiel Ján Krstiteľ, nejedol chlieb a nepil víno, a hovoríte o ňom, že je posadnutý zlým duchom.

³⁴Prišiel Syn človeka, je a pije, a hovoríte o ňom: Pažravec a pijan, priateľ mýtnikov a hriešnikov.

³⁵No múdrosť ospravedlňujú všetky jej deti.

³⁶Jeden z farizejov ho pozval k stolu. Vošiel teda do farizejovho domu a sadol si.

³⁷V tom meste žila istá hriešnica. Keď sa dozvedela, že stoluje v dome farizeja, priniesla alabastrovú nádobku s voňavým olejom.

³⁸S plačom pristúpila odzadu k jeho nohám, začala mu ich máčať slzami a utierať svojimi vlasmi. Bozkávala mu nohy a natierala ich voňavým olejom.

³⁹Keď to videl farizej, ktorý ho pozval, povedal si: Keby to bol prorok, vedel by, čo je to za ženu, ktorá sa ho dotýka, vedel by, že je to hriešnica.

⁴⁰Ježiš mu povedal: Šimon, chcem ti niečo povedať. On mu odpovedal: Učiteľ, povedz.

⁴¹Istý veriteľ mal dvoch dlžníkov. Jeden mu dlhoval päťsto denárov, druhý päťdesiat.

⁴²Keď nemali z čoho vrátiť, obom im odpustil. Ktorý z nich ho bude mať radšej?

⁴³Myslím si, odpovedal Šimon, že ten, ktorému odpustil viac. Ježiš odpovedal: Správne si povedal.

⁴⁴Nato sa obrátil k žene a Šimonovi povedal: Vidíš túto ženu? Vošiel som do tvojho domu a nedal si mi vodu na nohy, no táto žena mi slzami zmáčala nohy a svojimi vlasmi ich poutierala.

⁴⁵Nepobozkal si ma, ona však odvtedy, ako som vošiel, neprestala mi bozkávať nohy.

⁴⁶Hlavu si mi olejom nepotrel, zatiaľ čo ona mi natierala nohy voňavým olejom.

⁴⁷Preto ti hovorím: Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi milovala. Komu sa málo odpúšťa, ten málo miluje.

⁴⁸A jej povedal: Odpúšťajú sa ti hriechy.

⁴⁹Vtedy tí, čo s ním stolovali, začali si hovoriť: Ktože je to, že aj hriechy odpúšťa?

⁵⁰On však povedal žene: Tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji!