¹Potom stadiaľ odišiel a vrátil sa do svojej otčiny. Učeníci ho nasledovali.

²Keď nadišla sobota, začal v učiť synagóge. Počúvalo ho množstvo ľudí, ktorí sa s prekvapením pýtali: Odkiaľ to ten človek má? Aká je to múdrosť, ktorej sa mu dostalo? Aké mocné činy sa dejú jeho rukami!

³Nie je to azda ten tesár, syn Márie a brat Jakuba, Jozesa, Júdu a Šimona? A nežijú jeho sestry medzi nami? I pohoršovali sa na tom.

⁴Nato im Ježiš povedal: Proroka si uctia všade, len nie vo svojej otčine, medzi svojimi príbuznými a vo vlastnom dome.

⁵Nemohol tam vykonať nijaký zázrak, ibaže na niektorých chorých položil ruky a uzdravil ich.

⁶A čudoval sa ich nevere. Potom chodil po okolitých dedinách a vyučoval.

⁷Zavolal si Dvanástich, začal ich posielať po dvoch a dal im moc nad nečistými duchmi.

⁸Prikazoval im, aby si na cestu okrem palice nič nebrali; ani chlieb, ani kapsu, ani peniaze do opaska,

⁹na nohy si mali obuť len sandále a nemali si obliekať dvoje šiat.

¹⁰Ďalej im hovoril: Keď vojdete niekde do domu, zostaňte tam dovtedy, kým z toho miesta neodídete.

¹¹Ak vás na niektorom mieste neprijmú a nebudú chcieť vypočuť, odíďte odtiaľ. A straste si prach z nôh ako svedectvo pre nich.

¹²Vyšli teda a vyzývali na pokánie.

¹³Vyhnali mnohých zlých duchov, pomazali olejom veľa chorých a uzdravili.

¹⁴Dopočul sa o ňom kráľ Herodes, lebo jeho meno sa stalo známym. Šírili sa takéto reči: Ján Krstiteľ vstal z mŕtvych, preto v ňom pôsobia mocné sily!

¹⁵Iní však tvrdili: Je to Eliáš! A ďalší hovorili: Je to prorok, ako jeden z dávnych prorokov.

¹⁶Keď to počul Herodes, povedal: To Ján, ktorého som dal sťať, vstal z mŕtvych.

¹⁷Herodes totiž prikázal Jána chytiť a vrhnúť v putách do väzenia pre Herodiadu, manželku svojho brata Filipa, pretože si ju vzal za ženu.

¹⁸Ján totiž Herodesa upozorňoval: Nesmieš žiť so ženou svojho brata.

¹⁹Preto Herodias zanevrela na Jána a chcela ho zabiť, ale nemohla.

²⁰Herodes sa totiž Jána bál, lebo si uvedomoval, že je to spravodlivý a svätý muž, a chránil ho. Keď ho počúval, často bol v rozpakoch, no predsa ho rád počúval.

²¹Vhodná chvíľa nastala, keď Herodes usporiadal na svoje narodeniny hostinu pre svojich veľmožov, veliteľov a významné osobnosti z Galiley.

²²Keď potom ta vstúpila dcéra Herodiady a tancovala, zapáčila sa Herodesovi i spoluhodovníkom. Kráľ ponúkol dievčaťu: Žiadaj si odo mňa, čo len chceš, a dám ti.

²³Aj sa jej na to zaprisahal: Čokoľvek si odo mňa budeš žiadať, dám ti, hoci by to bola aj polovica môjho kráľovstva.

²⁴Ona odišla a opýtala sa matky: Čo si mám žiadať? Matka jej povedala: Hlavu Jána Krstiteľa.

²⁵Dievča sa hneď ponáhľalo dnu ku kráľovi a vyslovilo želanie: Chcem, aby si mi hneď dal na mise hlavu Jána Krstiteľa.

²⁶Kráľ sa hlboko zarmútil, ale pre prísahu a kvôli spoluhodovníkom ju nechcel odmietnuť.

²⁷Kráľ hneď poslal kata a prikázal priniesť Jánovu hlavu. Ten odišiel a sťal ho v žalári,

²⁸priniesol jeho hlavu na mise, odovzdal ju dievčaťu a dievča ju dalo svojej matke.

²⁹Keď sa to dozvedeli Jánovi učeníci, prišli, vzali jeho mŕtve telo a uložili ho do hrobu.

³⁰Apoštoli sa zišli k Ježišovi a oznámili mu všetko, čo robili a učili.

³¹Povedal im: Poďte vy sami do ústrania na osamelé miesto a trochu si odpočiňte! Stále tam totiž prichádzalo a odchádzalo množstvo ľudí, takže sa nemali kedy ani najesť.

³²Odplavili sa teda loďou na pusté miesto do ústrania.

³³Mnohí videli, že odchádzajú, a zbehli sa ta pešo zo všetkých miest a predbehli ich.

³⁴Keď Ježiš vystúpil z lode, videl početný zástup a zľutoval sa nad nimi, lebo boli ako ovce bez pastiera. Začal ich učiť mnohým veciam.

³⁵Keď už čas značne pokročil, pristúpili k nemu jeho učeníci a povedali: Toto je pusté miesto a je už veľa hodín.

³⁶Rozpusť ľudí, aby sa rozišli po okolitých osadách a dedinách a nakúpili si nejaké jedlo.

³⁷Ale on im povedal: Vy im dajte jesť! Opýtali sa ho: Máme ísť nakúpiť chileb za dvesto denárov a dať ľuďom jesť?

³⁸On sa ich však opýtal: Koľko máte chlebov? Choďte sa pozrieť! Keď to zistili, povedali: Päť chlebov a dve ryby.

³⁹Ježiš všetkých vyzval, aby si v skupinách posadali na zelený trávnik.

⁴⁰Posadali si v skupinách po sto a po päťdesiat.

⁴¹Potom vzal tých päť chlebov i obe ryby, pozdvihol zrak k nebu, dobrorečil, lámal chleby a podával učeníkom, aby ich rozdávali ľuďom. Aj dve ryby rozdelil všetkým.

⁴²Všetci jedli a nasýtili sa.

⁴³A ešte nazbierali dvanásť plných košov zvyškov z chlebov a rýb.

⁴⁴Tých, čo jedli z chlebov, bolo päť tisíc mužov.

⁴⁵Hneď potom prinútil svojich učeníkov nastúpiť na loď a ísť vopred na druhý breh do Betsaidy, kým on rozpustí zástup.

⁴⁶Keď ich prepustil, vybral sa na vrch modliť sa.

⁴⁷Nastal večer a loď bola uprostred mora; on sám bol na zemi.

⁴⁸Videl ich vyčerpaných od veslovania, lebo vietor dul v protismere. Pred úsvitom šiel k nim kráčajúc po mori, a chcel ich obísť.

⁴⁹Keď ho videli kráčať po mori, vykríkli, domnievali sa totiž, že je to prízrak.

⁵⁰Všetci ho totiž videli a preľakli sa. On sa im však hneď prihovoril: Vzmužte sa! Ja som! Nebojte sa!

⁵¹Potom nastúpil k nim na loď a vietor sa utíšil. Od úžasu zostali celkom ohromení.

⁵²Nepochopili totiž udalosť s chlebmi; ich srdce bolo otupené.

⁵³Keď sa preplavili na druhý breh, pristáli pri Genezarete.

⁵⁴Len čo vystúpili z lode, ľudia ho hneď spoznali.

⁵⁵Rozbehli sa teda po celom okolí a na miesta, o ktorých počuli, že práve tam je, začali prinášať chorých na nosidlách.

⁵⁶A kamkoľvek vkročil — do dedín, miest alebo osád — ľudia kládli chorých na námestia. Prosili ho, aby sa mohli dotknúť aspoň obruby jeho rúcha. Všetci, čo sa ho dotkli, boli uzdravení.