¹Prišli na druhý breh mora do gerazského kraja.

²Sotva vystúpil z lode, hneď mu vyšiel oproti z hrobov akýsi človek s nečistým duchom.

³Býval v hroboch a nik ho už nevládal sputnať ani reťazami.

⁴Často ho síce ľudia sputnali putami a reťazami, no on si reťaze postŕhal a putá rozlámal. Nik nemal silu skrotiť ho.

⁵Stále, v noci i vo dne zúrivo kričal medzi hrobmi a na horách a tĺkol sa kameňmi.

⁶Keď z diaľky zbadal Ježiša, pribehol a padol pred ním na zem.

⁷Potom silným hlasom vykríkol: Čo ťa do mňa, Ježiš, Syn Boha, Najvyššieho? Zaprisahám ťa na Boha, netráp ma!

⁸Ježiš mu totiž prikazoval: Nečistý duch, vyjdi z tohto človeka!

⁹A spýtal sa ho: Ako sa voláš? On povedal: Volám sa Légia, lebo je nás mnoho.

¹⁰A úpenlivo ho prosil, aby ich z toho kraja neposielal preč.

¹¹Na úpätí hory sa pásla veľká črieda svíň.

¹²Zlí duchovia ho prosili: Pošli nás do svíň, nech vojdeme do nich!

¹³A dovolil im to. Nečistí duchovia vyšli a vošli do svíň. Črieda — asi dvetisíc kusov — sa rútila úbočím do mora a utopila sa v mori.

¹⁴Pastieri sa rozutekali a priniesli o tom správu do mesta a do osád. Ľudia sa zbehli pozrieť, čo sa stalo.

¹⁵Keď prišli k Ježišovi a zbadali, že muž, ktorý bol posadnutý zlým duchom Légia, sedí oblečený a je pri rozume, preľakli sa.

¹⁶Očití svedkovia im rozprávali, čo sa stalo s posadnutým i so sviňami.

¹⁷A začali Ježiša prosiť, aby odišiel z ich kraja.

¹⁸Keď nastupoval na loď, prosil ho človek, čo bol predtým posadnutý zlým duchom, aby mohol ísť s ním.

¹⁹Ježiš mu to však nedovolil, ale mu povedal: Choď domov k svojim a porozprávaj im, čo všetko ti urobil Pán a ako sa nad tebou zmiloval.

²⁰Nato odišiel a začal v Desaťmestí rozhlasovať, aké veľké veci mu vykonal Ježiš. A všetci sa čudovali.

²¹Keď sa Ježiš opäť preplavil loďou na druhý breh, zhromaždil sa okolo neho pri mori veľký zástup.

²²Tu prišiel k nemu jeden z predstavených synagógy menom Jairos. Len čo uzrel Ježiša, padol mu k nohám

²³a úpenlivo ho prosil: Dcérka mi skonáva. Poď, polož na ňu ruky, aby vyzdravela a žila!

²⁴Ježiš s ním odišiel. Hrnulo sa za ním množstvo ľudí, ktorí ho tlačili zo všetkých strán.

²⁵Bola tam istá žena, ktorá dvanásť rokov trpela na krvotok.

²⁶Veľa vytrpela od mnohých lekárov, minula na to celý svoj majetok, ale nič jej to neosožilo, ba stav sa jej neustále zhoršoval.

²⁷Keď sa dopočula o Ježišovi, pretisla sa zástupom a odzadu sa dotkla jeho odevu,

²⁸lebo si povedala: Ak sa dotknem čo len jeho rúcha, budem uzdravená!

²⁹Krvácanie sa hneď zastavilo, takže na tele pocítila, že z neduhu je vyliečená.

³⁰Ježiš hneď poznal, že vyšla z neho sila. Obrátil sa k zástupu a opýtal sa: Kto sa dotkol môjho rúcha?

³¹Jeho učeníci mu povedali: Vidíš, že sa ľudia na teba tlačia, a ty sa ešte pýtaš: Kto sa ma dotkol?

³²Ale on sa poobzeral dookola, aby videl tú, ktorá to urobila.

³³Žena vedela, čo sa s ňou stalo; ustrašená a rozochvená prišla bližšie, hodila sa pred ním na kolená a rozpovedala celú pravdu.

³⁴On ju oslovil: Dcéra, tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji, buď zbavená svojho trápenia.

³⁵Kým ešte hovoril, prišli ľudia z domu predstaveného synagógy so správou: Tvoja dcéra zomrela, načo ešte obťažuješ učiteľa?

³⁶Keď Ježiš začul tieto slová, povedal predstavenému synagógy: Neboj sa, len ver!

³⁷Nikomu inému nedovolil, aby ho sprevádzal, len Petrovi, Jakubovi a Jakubovmu bratovi Jánovi.

³⁸Keď prišli do domu predstaveného synagógy, videl veľký rozruch, plačúcich a nariekajúcich.

³⁹Vošiel dnu a povedal im: Prečo robíte taký rozruch a plačete? Dieťa nezomrelo, ale spí.

⁴⁰A vysmiali ho. No Ježiš všetkých vyhnal, vzal so sebou otca a matku dieťaťa aj tých, čo boli s ním, a vošiel do izby, kde ležalo dieťa.

⁴¹Chytil dieťa za ruku a povedal mu: Talitha kum! Čo v preklade znamená: Dievča, hovorím ti, vstaň!

⁴²Dievča hneď vstalo a začalo chodiť. Malo totiž dvanásť rokov. Vtedy sa všetkých zmocnil ohromný úžas.

⁴³Ježiš im dôrazne kládol na srdce, že sa to nikto nesmie dozvedieť a povedal im, aby dali dievčaťu jesť.