¹Ježiš zasa začal učiť pri mori. Okolo neho sa zhromaždil taký veľký zástup, že musel nastúpiť na loď na mori; sadol si, a celý zástup zostal na brehu mora.

²Učil ich mnohým veciam v podobenstvách a vo svojom učení im hovoril:

³Počúvajte! Rozsievač vyšiel siať.

⁴Keď rozsieval, časť zrna padla na kraj cesty, prileteli vtáky a pozobali ho.

⁵Iné padlo na skalnatú pôdu, kde nemalo dostatok zeme. Rýchlo vzišlo, lebo nebolo hlboko v zemi.

⁶Keď potom vyšlo slnko, spálilo ho a pretože nemalo koreň, uschlo.

⁷Ďalšie padlo medzi bodľačie. Bodľačie sa rozrástlo a udusilo ho, takže neprinieslo úrodu.

⁸A iné padlo do dobrej pôdy, vzišlo, vyrástlo a prinieslo úrodu: niektoré tridsaťnásobnú, iné šesťdesiatnásobnú a ďalšie stonásobnú.

⁹A Ježiš dodal: Kto má uši na počúvanie, nech počúva!

¹⁰Keď bol potom sám, tí, čo boli okolo neho spolu s Dvanástimi, sa ho pýtali, čo znamenajú podobenstvá.

¹¹Povedal im: Vám je dané poznať tajomstvo Božieho kráľovstva, ale tým, čo sú vonku, sa všetko podáva v podobenstvách,

¹²aby hľadeli, hľadeli, ale nevideli, počúvali, počúvali, ale nechápali, aby sa azda neobrátili a nebolo im odpustené.

¹³Potom im povedal: Nerozumiete tomuto podobenstvu? Ako potom pochopíte všetky ostatné podobenstvá?

¹⁴Rozsievač rozsieva slovo.

¹⁵To zrno vedľa cesty sú tí, čo ho počúvajú, ale hneď prichádza satan a oberá ich o slovo zasiate do nich.

¹⁶Podobne je to aj s tými, u ktorých je zasiate do skalnatej pôdy: keď slovo počujú, hneď ho s radosťou prijímajú,

¹⁷no nemajú v sebe koreň, sú chvíľkoví, a keď potom príde súženie alebo prenasledovanie za slovo, hneď odpadnú.

¹⁸A u iných je zasiate do bodľačia. Oni slovo síce počúvajú,

¹⁹ale svetské starosti, vábenie bohatstva a žiadostivosť po ostatných veciach prenikajú dovnútra a slovo udusia, takže zostáva bez úžitku.

²⁰Nakoniec sú takí, u ktorých je zasiate do dobrej pôdy: slovo počúvajú, prijímajú a prinášajú úžitok tridsaťnásobný, šesťdesiatnásobný, ba aj stonásobný.

²¹Ďalej im povedal: Vari je lampa na to, aby ju položili pod mericu alebo pod posteľ? Či nie je na to, aby ju postavili na svietnik?

²²Nič nie je také skryté, aby nebolo odhalené, a nič také utajené, aby to nevyšlo najavo.

²³Kto má uši na počúvanie, nech počúva!

²⁴Ďalej im hovoril: Dávajte si pozor, čo počúvate! Akou mierou meriate, takou vám bude odmerané, ba ešte aj pridané,

²⁵lebo kto má, tomu bude pridané, a kto nemá, tomu bude odňaté i to, čo má.

²⁶Ďalej povedal: S Božím kráľovstvom je to tak, ako keď človek zaseje zrno do zeme.

²⁷Či spí, alebo bdie, vo dne i v noci zrno klíči a rastie, ani sám nevie ako.

²⁸Zem sama od seba prináša úrodu: najprv steblo, potom klas a nakoniec plno zŕn v klase.

²⁹Keď potom úroda dozrie, hneď priloží kosák, lebo nastala žatva.

³⁰A pokračoval: K čomu prirovnáme Božie kráľovstvo alebo akým podobenstvom ho znázorníme?

³¹Je ako horčičné zrnko, ktoré je po zasiatí do zeme najmenšie zo všetkých zŕn na zemi,

³²ale zasiate vzíde a býva mohutnejšie ako iné rastliny a vyháňa také veľké konáre, že v jeho tieni môžu hniezdiť nebeské vtáky.

³³Ježiš im hlásal slovo mnohými takýmito podobenstvami, podľa toho, ako boli schopní počúvať.

³⁴Bez podobenstva im ani nehovoril, ale svojim učeníkom, keď boli sami, všetko vysvetľoval.

³⁵V ten deň, keď sa zvečerilo, im povedal: Prejdime na druhý breh!

³⁶Nato rozpustil zástup a jeho vzali so sebou, tak ako bol, na lodi. Sprevádzali ho aj iné lode.

³⁷Tu sa strhla silná búrka s víchricou a vlny sa valili na loď, takže sa loď už napĺňala.

³⁸Ježiš však spal na vankúši v zadnej časti lode. Zobudili ho a povedali mu: Učiteľ, nedbáš, že hynieme?

³⁹On vstal, pohrozil víchru a prikázal moru: Mlč, utíš sa! Vtedy víchor ustal a nastalo veľké ticho.

⁴⁰A im povedal: Čo ste takí vystrašení? Ešte stále nemáte vieru?

⁴¹Prenikol ich veľký strach a jeden druhému hovorili: Ktože je to, že ho počúva i vietor, i more?