¹Potom sa k nemu zhromaždili farizeji a niektorí zákonníci, čo prišli z Jeruzalema.

²Všimli si, že niektorí z jeho učeníkov jedia chlieb nečistými, to znamená neumytými, rukami.

³Farizeji a všetci židia dodržiavajú totiž tradície predkov a nezačnú jesť, kým si predpísaným spôsobom neumyjú ruky.

⁴Po návrate z trhu nejedia, kým sa neobmyjú. Je aj veľa ďalších zvykov, ktoré prijali a ktorých sa pridŕžajú: oplachovanie pohárov a šálok, hrncov a medených nádob.

⁵Preto sa ho farizeji a zákonníci spýtali: Prečo tvoji učeníci nedodržiavajú tradície predkov a jedia chlieb nečistými rukami?

⁶On im odpovedal: Veru, výstižné proroctvo o vás pokrytcoch vyslovil Izaiáš, ako je napísané: Tento ľud ma ctí perami, ale jeho srdce je odo mňa ďaleko.

⁷Zbytočne ma však uctievajú, lebo ľudské príkazy podávajú ako náuku.

⁸Opustili ste Božie prikázanie a pridŕžate sa ľudského podania.

⁹A dodal: Šikovne rušíte Božie prikázanie, aby ste zachovávali svoju tradíciu.

¹⁰Veď už Mojžiš povedal: Cti si otca i matku! Kto zlorečí otcovi alebo matke, musí zomrieť.

¹¹No vy hovoríte: Ak niekto povie otcovi alebo matke: To, čím ti mám pomáhať je korban čiže obetný dar,

¹²už mu viac nič nedovolíte urobiť pre otca alebo matku.

¹³Takto tradíciou, ktorú odovzdávate ďalej, rušíte Božie slovo. A robíte veľa podobných vecí.

¹⁴Keď znova zavolal zástup, povedal im: Všetci ma počúvajte a pochopte!

¹⁵Človeka nemôže poškvrniť to, čo doňho vchádza zvonku, ale čo z neho vychádza, to ho poškvrňuje.

¹⁶Ak má niekto uši na počúvanie, nech počúva.

¹⁷Keď odišiel od zástupu a vošiel do domu, učeníci sa ho pýtali na zmysel podobenstva.

¹⁸Povedal im: Tak aj vy ste nechápaví? Nerozumiete,že človeka nemôže poškvrniť,čo vchádza doňho zvonka?

¹⁹Veď to mu nepreniká do srdca, ale vchádza do žalúdka a odtiaľ vychádza do stoky. Tým vyhlásil všetky pokrmy za čisté.

²⁰A dodal: Človeka poškvrňuje to, čo z človeka vychádza!

²¹Z vnútra, totiž z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy,

²²cudzoložstvá, chamtivosť, podlosť, podvody, neviazanosť, závistlivé pohľady, rúhania, pýcha, pochabosť.

²³Všetko toto zlo vychádza zvnútra a poškvrňuje človeka.

²⁴Ježiš vstal a odišiel odtiaľ do končín Týru. Vstúpil do domu, no nechcel, aby sa to niekto dozvedel. Svoju prítomnosť však nemohol utajiť.

²⁵Hneď sa o ňom dopočula žena, ktorej dcéra bola posadnutá nečistým duchom. Prišla a padla mu k nohám.

²⁶No tá žena bola pohanka, rodom Sýrofeničanka a prosila ho, aby vyhnal z jej dcéry zlého ducha.

²⁷On jej však povedal: Dovoľ, aby sa najskôr nasýtili deti. Nie je dobré brať chlieb deťom a hádzať šteňatám.

²⁸Žena mu odpovedala: Iste, Pane, lenže aj šteňatá sa živia pod stolom omrvinkami po deťoch.

²⁹Nato jej povedal: Pre toto slovo choď, zlý duch tvoju dcéru opustil.

³⁰Keď sa vrátila domov, našla ležať dieťa v posteli a zlý duch bol preč.

³¹Potom odišiel z týrskeho kraja a cez Sidon prišiel ku Galilejskému moru stredom dekapolského kraja.

³²Ta mu priviedli hluchého a takmer nemého človeka. Poprosili ho, aby naň položil ruku.

³³Vzal ho bokom od zástupu, vložil mu prsty do uší, dotkol sa slinou jeho jazyka,

³⁴pohliadol k nebu, vzdychol a povedal mu: Effatha, čo znamená: Otvor sa!

³⁵Hneď sa mu otvorili uši a puto jazyka sa uvoľnilo, takže správne rozprával.

³⁶Ježiš im dôrazne prikázal, aby to nikomu nepovedali. Ale čím väčšmi im to zakazoval, tým viac to rozhlasovali

³⁷a s nesmiernym údivom hovorili: Všetko robí dobre! Aj hluchým dáva sluch a nemým reč!