1V tom čase sa tetrarcha Herodes dopočul o Ježišovi.
2Svojim sluhom povedal: Toto je Ján Krstiteľ! Vstal z mŕtvych, a preto pôsobia v ňom zázračné sily.
3Herodes totiž chytil Jána a v putách ho vrhol do žalára pre Herodiadu, manželku svojho brata Filipa.
4Lebo mu Ján povedal: Nie je ti dovolené mať ju za manželku.
5Preto ho chcel zabiť, ibaže sa bál ľudu, lebo ho pokladali za proroka.
6Na Herodesove narodeniny dcéra Herodiady tancovala uprostred hostí a zapáčila sa Herodesovi,
7takže jej pod prísahou sľúbil dať, čo si len zažiada.
8Na pokyn svojej matky povedala: Daj mi tu na mise hlavu Jána Krstiteľa.
9Kráľ sa zarmútil, ale pre prísahu a kvôli hosťom rozkázal, aby jej ju dali.
10A tak dal Jána v žalári sťať.
11Jeho hlavu priniesli na mise, dali ju dievčaťu a ono ju zanieslo svojej matke.
12Jánovi učeníci prišli, vzali jeho mŕtve telo a pochovali ho. Potom to išli oznámiť Ježišovi.
13Keď to Ježiš počul, odišiel na lodi a utiahol sa do ústrania na osamelé miesto. Zástupy sa o tom dopočuli a z miest išli pešo za ním.
14Keď vystúpil z lode a videl veľký zástup ľudí, prišlo mu ich ľúto a uzdravoval ich chorých.
15Keď sa zvečerilo, pristúpili k nemu učeníci a povedali: Toto je odľahlé miesto a čas pokročil. Prepusť teda zástupy, nech si idú do dedín nakúpiť jedlo.
16Ježiš im však povedal: Nemusia nikam chodiť, vy im dajte jesť.
17Oni mu odpovedali: Máme tu iba päť chlebov a dve ryby.
18Vyzval ich: Prineste mi ich sem!
19Zástupom rozkázal posadať si na trávu, vzal tých päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal a dával učeníkom chleby a učeníci zástupom.
20Všetci jedli a nasýtili sa, ba nazbierali aj dvanásť plných košov zvyškov.
21Len mužov, ktorí jedli, bolo asi päťtisíc; okrem nich tam boli aj ženy a deti.
22Nato hneď prikázal učeníkom nastúpiť na loď a ísť pred ním na druhú stranu, kým nerozpustí zástupy.
23Keď rozpustil zástupy, vystúpil na vrch do samoty modliť sa. Keď sa zvečerilo, bol tam sám.
24Loď bola vzdialená od brehu už mnoho stadií a zmietali ňou vlny, pretože vietor fúkal proti nim.
25Počas štvrtej nočnej stráže prišiel k nim Ježiš, kráčajúc po mori.
26Keď ho učeníci videli kráčať po mori, prestrašení hovorili: To je prízrak! A od strachu kričali.
27Ale Ježiš sa im hneď ozval: Vzmužte sa! Ja som to! Nebojte sa!
28Peter mu odpovedal: Pane, ak si to ty, rozkáž mi, aby som prišiel k tebe po vode!
29On povedal: Poď! Peter vystúpil z lode, kráčal po vode a šiel k Ježišovi.
30Ale keď videl, že vietor je silný, zľakol sa, začal sa topiť a kričal: Pane, zachráň ma!
31Ježiš hneď vystrel ruku, chytil ho a povedal mu: Maloverný, prečo si pochyboval?
32Len čo vstúpili na loď, vietor utíchol.
33Tí, čo boli na lodi, klaňali sa mu a hovorili: Naozaj si Boží Syn.
34Keď sa preplavili na druhý breh, zakotvili pri Genezarete.
35Obyvatelia toho kraja ho spoznali a rozchýrili to po celom okolí. Nato k nemu prinášali všetkých chorých.
36Prosili ho, aby sa smeli dotknúť aspoň obruby jeho rúcha. Tí, čo sa ho dotkli, ozdraveli.