¹Vtedy prišli k Ježišovi farizeji a zákonníci z Jeruzalema a spýtali sa:

²Prečo tvoji učeníci prestupujú tradíciu starších? Veď si neumývajú ruky, keď idú jesť chlieb!

³On im odpovedal: A vy prečo prestupujete Božie prikázanie pre svoju tradíciu?

⁴Veď Boh povedal: Cti svojho otca aj matku! A: Kto zlorečí otcovi alebo matke, musí zomrieť.

⁵Vy však hovoríte: Človek, ktorý by povedal otcovi alebo matke: To, čo by si mal dostať odo mňa, je dar —

⁶ten už vraj nemusí ctiť svojho otca. Takto ste zbavili platnosti Božie slovo pre svoju tradíciu.

⁷Pokrytci, dobre o vás prorokoval Izaiáš, keď povedal:

⁸Tento ľud ma ctí perami, ale jeho srdce je odo mňa ďaleko.

⁹Zbytočne ma však uctievajú, lebo ako náuku podávajú ľudské príkazy.

¹⁰Nato zavolal zástup a povedal im: Počujte a pochopte!

¹¹Človeka nepoškvrňuje to, čo vchádza do úst, ale čo vychádza z úst, to poškvrňuje človeka.

¹²Tu prišli učeníci a povedali mu: Vieš, že sa farizeji pohoršili, keď počuli to slovo?

¹³On im odpovedal: Každá rastlina, ktorú nezasadil môj nebeský Otec, bude vykorenená.

¹⁴Nechajte ich! Sú to slepí vodcovia slepých. Ak však slepý vedie slepého, obaja padnú do jamy.

¹⁵Peter mu nato povedal: Vysvetli nám toto podobenstvo!

¹⁶On odpovedal: Či ste ešte aj vy takí nechápaví?

¹⁷Nerozumiete, že všetko, čo vchádza do úst, príde do žalúdka a vylúči sa do stoky?

¹⁸No to, čo vychádza z úst, pochádza zo srdca a poškvrňuje človeka.

¹⁹Zo srdca totiž pochádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, falošné svedectvá a rúhania.

²⁰To sú veci, ktoré človeka poškvňujú, ale jesť neumytými rukami človeka nepoškvrňuje.

²¹Odtiať sa Ježiš pobral do okolia Týru a Sidóna.

²²Tu vyšla istá kanaánska žena z toho kraja a kričala: Zmiluj sa nado mnou, Pane, Syn Dávidov! Moja dcéra je hrozne posadnutá démonom.

²³On jej však neodpovedal ani slovo. Jeho učeníci prišli a prosili ho: Zbav sa jej, lebo kričí za nami.

²⁴Odpovedal im: Som poslaný iba k ovciam, ktoré sa stratili z domu Izraela.

²⁵No ona prišla, klaňala sa mu a hovorila: Pane, pomôž mi!

²⁶On jej však povedal: Nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám.

²⁷No ona povedala: Áno, Pane, veď aj šteňatá sa živia odrobinami, ktoré padajú zo stola ich pánov.

²⁸Vtedy jej Ježiš povedal: Žena, veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane, ako si želáš! A v tú hodinu jej dcéra ozdravela.

²⁹Keď Ježiš odtiaľ odišiel, prišiel ku Galilejskému moru. Vystúpil na vrch a tam si sadol.

³⁰Prišli k nemu veľké zástupy, ktoré mali so sebou chromých, mrzákov, slepých, nemých a mnoho iných. Kládli mu ich k nohám a on ich uzdravoval.

³¹Ľudia sa čudovali, keď videli, že nemí hovoria, mrzáci sú zdraví, chromí chodia a slepí vidia. A oslavovali Boha Izraela.

³²Ježiš si zavolal učeníkov a povedal im: Ľúto mi je tohto zástupu. Už tri dni zotrvávajú so mnou a nemajú čo jesť. Hladných ich nechcem poslať domov, aby nepoomdlievali po ceste.

³³Učeníci mu odpovedali: Kde vziať tu na pustatine toľko chleba, aby sme nasýtili taký veľký zástup?

³⁴Ježiš sa spýtal: Koľko chlebov máte? Odpovedali: Sedem a niekoľko rybičiek.

³⁵Nato rozkázal zástupom posadať si na zem.

³⁶Vzal tých sedem chlebov aj ryby, vzdal vďaku, lámal a dával učeníkom a učeníci zástupom.

³⁷Všetci jedli a nasýtili sa, ba nazbierali ešte plných sedem košov zvyškov.

³⁸Tých, ktorí jedli, bolo štyritisíc mužov, okrem žien a detí.

³⁹Potom zástupy rozpustil, nastúpil na loď a prišiel do kraja Magadan.