¹V ten deň vyšiel Ježiš z domu a posadil sa pri mori.

²Okolo neho sa zhromaždili také veľké zástupy, že musel nastúpiť na loď a sadnúť si, kým celý zástup stál na brehu.

³Hovoril im veľa v podobenstvách: Hľa, rozsievač vyšiel siať.

⁴Keď sial, niektoré zrná padli na kraj cesty. Prileteli vtáky a pozobali ich.

⁵Druhé padli na skalnatú pôdu, kde nemali dostatok zeme. Tie vzišli rýchlo, lebo neboli hlboko v zemi,

⁶no potom, keď vyšlo slnko, obilie zahorelo, a pretože nemalo koreň, vyschlo.

⁷Iné zrná padli do tŕnia, ale tŕnie vyrástlo a udusilo ich.

⁸Niektoré zrná padli do dobrej pôdy a priniesli úrodu: jedny stonásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a ďalšie tridsaťnásobnú.

⁹Kto má uši, nech počúva!

¹⁰Učeníci pristúpili k Ježišovi a opýtali sa ho: Prečo im hovoríš v podobenstvách?

¹¹On odpovedal: Preto, že vám je dané poznať tajomstvá nebeského kráľovstva, ale im nie je dané.

¹²Lebo kto má, tomu sa pridá a bude mať nadbytok. Kto však nemá, tomu vezmú aj to, čo má.

¹³V podobenstvách im hovorím preto, že pozerajú, ale nevidia, počúvajú, ale nepočujú a ani nechápu.

¹⁴Plní sa na nich Izaiášovo proroctvo: Budete počúvať a počúvať, ale nebudete rozumieť, budete hľadieť a hľadieť, ale nebudete vidieť.

¹⁵Tomuto ľudu otupelo srdce: ušami ťažko počujú a oči si zažmúrili, aby očami nevideli a ušami nepočuli, aby srdcom neporozumeli a neobrátili sa — aby som ich neuzdravil.

¹⁶Ale vaše oči sú blahoslavené, že vidia, a vaše uši, že počujú.

¹⁷Amen, hovorím vám, že mnohí proroci a spravodliví túžili vidieť, čo vy vidíte, a nevideli, a počuť, čo vy počujete, a nepočuli.

¹⁸Vy teda počúvajte podobenstvo o rozsievačovi:

¹⁹Ku každému, kto počúva slovo o kráľovstve a nechápe ho, prichádza Zlý a uchytí to, čo mu bolo zasiate do srdca. U toho človeka bolo zrno zasiate na kraj cesty.

²⁰Na skalnatú pôdu bolo zrno zasiate u toho, kto počúva slovo a hneď ho s radosťou prijíma,

²¹no nemá koreň, a tak je len chvíľkový. Keď nastane súženie alebo prenasledovanie pre slovo, hneď odpadne.

²²Do tŕnia bolo zrno zasiate u toho, kto slovo počúva, ale denné starosti a omámenie bohatstvom udusia slovo, takže ostane bez úrody.

²³Do dobrej pôdy bolo zrno zasiate u toho, kto počúva slovo a chápe ho. Ten potom prináša úrodu: jeden stonásobnú, druhý šesťdesiatnásobnú a tretí tridsaťnásobnú.

²⁴Predniesol im iné podobenstvo: Nebeské kráľovstvo je podobné človeku, ktorý na svojom poli zasial dobré semeno.

²⁵Kým však ľudia spali, prišiel jeho nepriateľ, nasial kúkoľ medzi pšenicu a odišiel.

²⁶Keď vyrástlo steblo a vyháňalo do klasu, ukázal sa aj kúkoľ.

²⁷Sluhovia prišli k hospodárovi a povedali mu: Pane, či si na svoje pole nezasial dobré semeno? Kde sa potom vzal kúkoľ?

²⁸On im odpovedal: To urobil nepriateľ. Sluhovia sa ho spýtali: Chceš, aby sme išli a vyzbierali ho?

²⁹On však odpovedal: Nie! Aby ste pri zbieraní kúkoľa nevytrhali súčasne aj pšenicu.

³⁰Nechajte oboje rásť spolu až do žatvy. V čase žatvy poviem žencom: Vyzbierajte najprv kúkoľ a zviažte ho do snopov na spálenie, ale pšenicu zvezte do mojej stodoly.

³¹Ježiš im rozpovedal aj iné podobenstvo: Nebeské kráľovstvo je podobné horčičnému zrnku, ktoré človek vzal a zasial na svojom poli.

³²Hoci je zo všetkých semienok najmenšie, keď vyrastie, je väčšie ako všetky byliny a stáva sa z neho strom, takže prilietajú nebeské vtáky a hniezdia v jeho konároch.

³³Povedal im ďalšie podobenstvo: Nebeské kráľovstvo je podobné kvasu, ktorý vzala žena a zamiesila do troch meríc múky, takže všetko nakyslo.

³⁴Toto všetko hovoril Ježiš zástupom v podobenstvách. Bez podobenstiev im nehovoril nič,

³⁵aby sa splnilo, čo bolo povedané ústami proroka: Otvorím svoje ústa v podobenstvách, vyrozprávam, čo bolo skryté od založenia sveta.

³⁶Vtedy rozpustil zástupy a vošiel do domu. Tam prišli za ním jeho učeníci a prosili ho: Vysvetli nám podobenstvo o kúkoli na poli.

³⁷On im odpovedal: Ten, kto seje dobré semeno, je Syn človeka

³⁸a pole je svet. Dobré semeno sú synovia kráľovstva, kúkoľ sú synovia Zlého,

³⁹nepriateľ, čo ho nasial, je diabol, žatva je koniec sveta a ženci sú anjeli.

⁴⁰Ako teda zbierajú kúkoľ a pália v ohni, tak bude na konci sveta.

⁴¹Syn človeka pošle svojich anjelov, a tí vyzbierajú z jeho kráľovstva všetky pohoršenia i tých, čo pášu neprávosť,

⁴²a hodia ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami.

⁴³Vtedy spravodliví zažiaria ako slnko v kráľovstve svojho Otca. Kto má uši, nech počuje!

⁴⁴Nebeské kráľovstvo je podobné pokladu ukrytému na poli. Keď ho človek našiel, skryl ho, od radosti šiel a predal všetko, čo mal, a kúpil to pole.

⁴⁵Nebeské kráľovstvo je ďalej podobné kupcovi, ktorý hľadal krásne perly.

⁴⁶Keď objavil jednu drahocennú perlu, odišiel, predal všetko čo mal, a kúpil ju.

⁴⁷Nebeské kráľovstvo sa ďalej podobá sieti spustenej do mora, ktorá zachytila ryby každého druhu.

⁴⁸Keď sa naplnila, vytiahli ju na breh, sadli si, dobré povyberali do nádob a zlé vyhodili von.

⁴⁹Tak to bude aj na konci sveta: Vyjdú anjeli, oddelia zlých od spravodlivých

⁵⁰a uvrhnú ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami.

⁵¹Pochopili ste to všetko? Odpovedali mu: Áno.

⁵²Nato im povedal: Preto každý zákonník, ktorý sa stal učeníkom nebeského kráľovstva, je ako hospodár, ktorý vynáša zo svojho skladu nové i staré veci.

⁵³Keď Ježiš dokončil tieto podobenstvá, odišiel odtiaľ.

⁵⁴Prišiel do svojho otcovského mesta a tam učil v synagóge, takže ľudia sa veľmi čudovali a hovorili: Odkiaľ má takúto múdrosť a mocné činy?

⁵⁵Nie je to syn tesára? Nevolá sa jeho matka Mária a jeho bratia Jakub, Jozef, Šimon a Júda?

⁵⁶A nežijú u nás aj všetky jeho sestry? Odkiaľ to potom všetko má?

⁵⁷A pohoršovali sa nad ním. Ježiš im však povedal: Prorok býva zaznávaný iba v otcovskom meste a vo vlastnom dome.

⁵⁸Pre ich neveru neurobil tam mnoho divov.