¹V tom čase šiel Ježiš v sobotu cez obilné pole. Učeníci boli hladní, a tak začali trhať klasy a jesť.

²Zbadali to farizeji a povedali mu: Pozri, tvoji učeníci robia to, čo nie je dovolené robiť v sobotu.

³On im však povedal: Nečítali ste, čo urobil Dávid, keď bol hladný aj so svojou družinou?

⁴Ako vošiel do Božieho domu a ako jedli posvätné chleby, ktoré nesmel jesť ani on, ani tí, čo boli s ním, iba sami kňazi?

⁵Alebo či ste nečítali v zákone, že v sobotný deň kňazi v chráme znesväcujú sobotu, a sú bez viny?

⁶Hovorím vám: Tu je niečo viac ako chrám.

⁷Keby ste boli spoznali, čo znamená: Milosrdenstvo chcem a nie obetu, neboli by ste odsúdili nevinných.

⁸Veď Syn človeka je pánom nad sobotou.

⁹Keď odtiaľ odišiel, prišiel do ich synagógy.

¹⁰Tam bol človek, ktorý mal vyschnutú ruku. Opýtali sa Ježiša: Je dovolené v sobotu uzdravovať? To preto, aby ho mohli obžalovať.

¹¹On im povedal: Nájde sa medzi vami človek, ktorý má jedinú ovcu, a tá by mu v sobotu spadla do jamy, a on by ju nechytil a nevytiahol?

¹²A o koľko je človek cennejší ako ovca! To znamená, že v sobotu je dovolené dobre robiť.

¹³Nato povedal tomu človeku: Vystri ruku! Vystrel ju teda a bola zasa zdravá ako tá druhá.

¹⁴Farizeji však vyšli von a radili sa o ňom, ako ho zahubiť.

¹⁵Keď sa Ježiš o tom dozvedel, odišiel odtiaľ. Mnohí išli za ním a on všetkých uzdravil.

¹⁶Prísne im však prikázal, aby o ňom verejne nehovorili.

¹⁷To preto, aby sa splnilo, čo bolo povedané ústami proroka Izaiáša:

¹⁸Hľa, môj služobník, ktorého som si vyvolil, môj milovaný, v ktorom mám zaľúbenie. Na neho vložím svojho Ducha a on oznámi právo národom.

¹⁹Nebude sa škriepiť, ani kričať, na uliciach nikto nepočuje jeho hlas.

²⁰Nalomenú trstinu nedolomí a tlejúci knôt nedohasí, kým nedopomôže právu k víťazstvu.

²¹V jeho meno budú dúfať národy.

²²Nato priviedli k nemu posadnutého démonom, ktorý bol slepý a nemý. Uzdravil ho, takže nemý hovoril a videl.

²³Zástupy boli celé bez seba a hovorili: Či to nie je Dávidov syn?

²⁴Keď to farizeji počuli, povedali: Tento vyháňa démonov iba mocou Belzebula, vládcu démonov.

²⁵On poznal ich myšlienky a povedal im: Každé kráľovstvo vnútorne rozdelené pustne, a nijaké mesto alebo dom vnútorne rozdelený neobstojí.

²⁶Ak aj satan vyháňa satana, je vnútorne rozdelený — ako obstojí jeho kráľovstvo?

²⁷Ak ja vyháňam démonov mocou Belzebula, čou mocou ich vyháňajú vaši synovia? Preto oni budú vašimi sudcami.

²⁸Ale ak vyháňam démonov mocou Božieho Ducha, potom k vám už prišlo Božie kráľovstvo.

²⁹Veď ako môže niekto vojsť do domu silného muža a zmocniť sa jeho vecí, ak najprv toho silného muža nespúta? Iba potom môže vylúpiť jeho dom.

³⁰Kto nie je so mnou, je proti mne, a kto so mnou nezhromažďuje, rozhadzuje.

³¹Preto vám hovorím: Každý hriech a rúhanie bude ľuďom odpustené, ale rúhanie proti Duchu nebude odpustené.

³²A kto by povedal slovo proti Synovi človeka, tomu bude odpustené. Kto by však hovoril proti Duchu Svätému, nebude odpustené ani v tomto veku, ani v budúcom.

³³Ak zasadíte dobrý strom, aj jeho ovocie bude dobré, no ak zasadíte planý strom, aj jeho ovocie bude plané. Veď strom poznať po ovocí.

³⁴Vreteničie plemäno, ako môžete hovoriť dobre, keď ste zlí? Lebo ústa hovoria to, čím je naplnené srdce.

³⁵Zatiaľ čo dobrý človek vynáša dobré veci z dobrého pokladu, zlý človek vynáša zlé veci zo zlého pokladu.

³⁶Hovorím vám však, že v deň súdu sa ľudia budú zodpovedať za každé prázdne slovo, ktoré vyrieknu.

³⁷Na základe svojich slov budeš ospravedlnený a na základe svojich slov budeš odsúdený.

³⁸Vtedy mu niektorí zákonníci a farizeji odpovedali: Učiteľ, chceme od teba vidieť znamenie.

³⁹On im však odpovedal: Zlé a cudzoložné pokolenie vyhľadáva znamenie, no znamenie nedostane, iba ak znamenie proroka Jonáša:

⁴⁰Tak ako bol Jonáš v útrobách veľkej ryby tri dni a tri noci, tak bude aj Syn človeka v lone zeme tri dni a tri noci.

⁴¹Ninivčania povstanú na súde s týmto pokolením a odsúdia ho, lebo oni sa kajali na Jonášovo kázanie. A hľa, tu je ktosi väčší ako Jonáš!

⁴²Kráľovná z juhu vystúpi na súde s týmto pokolením a odsúdi ho, pretože prišla z končín zeme vypočuť si Šalamúnovu múdrosť. A hľa, tu je ktosi väčší ako Šalamún!

⁴³Keď nečistý duch vyjde z človeka, blúdi po vyschnutých miestach. Hľadá odpočinok, ale ho nenachádza.

⁴⁴Vtedy si povie: Vrátim sa do svojho domu, odkiaľ som vyšiel. Keď ta príde, nájde ho prázdny, vyzametaný a vyzdobený.

⁴⁵Vtedy odíde a vezme so sebou sedem iných duchov, horších ako on, vojdú dnu a usadia sa tam. A stav toho človeka býva na konci horší ako na začiatku. Takto to bude aj s týmto zlým pokolením.

⁴⁶Zatiaľ čo Ježiš hovoril k zástupom, vonku stála jeho matka a bratia a chceli s ním hovoriť.

⁴⁷Ktosi mu povedal: Pozri, tvoja matka a tvoji bratia stoja vonku a chcú sa s tebou rozprávať.

⁴⁸No on tomu, čo mu to hovoril, odpovedal: Kto je moja matka a kto sú moji bratia?

⁴⁹Ukázal rukou na svojich učeníkov a povedal: Hľa, moja matka a moji bratia!

⁵⁰Lebo každý, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je v nebesiach, ten mi je bratom, sestrou i matkou.