¹Slovo, ktoré zaznelo od Hospodina Jeremiášovi:

²Postav sa do brány domu Hospodina a oznám tam toto slovo. Povedz: Počujte slovo Hospodina, všetci Júdovci, ktorí cez tieto brány prichádzate klaňať sa Hospodinovi.

³Takto hovorí Hospodin zástupov, Boh Izraela: Napravte svoje cesty a svoje skutky, aby som vás mohol nechať bývať na tomto mieste.

⁴Nespoliehajte sa však na takéto klamlivé reči: Hospodinov chrám, Hospodinov chrám, Hospodinov chrám je toto!

⁵Ak skutočne napravíte svoje cesty a skutky, ak naozaj budete uplatňovať právo medzi ľuďmi,

⁶ak nebudete utláčať cudzinca, sirotu a vdovu, ak nebudete na tomto mieste prelievať nevinnú krv a ak nebudete chodiť za cudzími bohmi na vlastnú škodu,

⁷potom vás nechám bývať na tomto mieste, v krajine, ktorú som dal vašim otcom od vekov naveky.

⁸Lenže vy sa spoliehate na klamlivé slová, ktoré neprinesú úžitok.

⁹Či chcete kradnúť, vraždiť, falošne prisahať, páliť Baálovi kadidlo a behať za cudzími bohmi, ktorých nepoznáte,

¹⁰a potom prísť a postaviť sa predo mňa v tomto dome, ktorý sa nazýva mojím menom, a hovoriť: Sme v bezpečí! len aby ste mohli naďalej robiť všetky tieto ohavnosti?

¹¹Či tento dom, ktorý sa nazýva mojím menom, je vo vašich očiach pelech lotrov? Ja sám som to videl, znie výrok Hospodina.

¹²Choďte len na moje miesto, ktoré je v Šíle, kde som predtým pripravil príbytok pre svoje meno, a pozrite, čo som z neho urobil pre zločinnosť môjho ľudu, Izraela.

¹³Teraz však, pretože ste robili všetky tieto skutky, znie výrok Hospodina, keď som k vám neustále hovoril, nepočúvali ste, a keď som vás volal, neodpovedali ste,

¹⁴naložím s týmto domom, ktorý sa nazýva mojím menom a na ktorý sa vy spoliehate, s miestom, ktoré som dal vám a vašim otcom, ako som naložil so Šílom.

¹⁵Odoženiem vás spred seba, ako som odohnal všetkých vašich bratov, celé potomstvo Efrajima.

¹⁶Ty sa však neprihováraj za tento ľud, nevysielaj za nich prosby a príhovory, neobracaj sa, lebo ťa nevypočujem.

¹⁷Či nevidíš, čo robia po judských mestách a po uliciach Jeruzalema?

¹⁸Deti zbierajú drevo, otcovia zakladajú oheň, ženy miesia cesto na koláče pre Kráľovnú nebies. Pripravujú nápojové obety cudzím bohom, aby ma zarmucovali.

¹⁹Urážajú mňa? — znie výrok Hospodina. — Nerobia skôr hanbu sami sebe?

²⁰Preto takto hovorí Hospodin, Pán: Môj zlostný hnev vylejem na toto miesto, na ľudí, na dobytok, na stromy poľa a plody zeme; bude horieť a nevyhasne.

²¹Takto hovorí Hospodin zástupov, Boh Izraela: Hromaďte spaľované obety na obety s hostinou a jedzte mäso.

²²Vašim otcom som nehovoril ani neprikazoval vtedy, keď som ich vyviedol z Egypta o spaľovaných obetách a obetách s hostinou.

²³Dal som im iba tento príkaz: Poslúchajte môj hlas a budem vaším Bohom a vy budete mojím ľudom. Kráčajte po každej ceste, ktorú vám prikazujem, aby sa vám dobre vodilo.

²⁴Oni ma však nepočúvali, neboli ochotní zbystriť sluch, vzdorovito kráčali vo svojom zlom zmýšľaní a obrátili sa ku mne chrbtom a nie tvárou.

²⁵Odo dňa, keď vaši otcovia vyšli z Egypta, neustále až podnes som k nim posielal svojich služobníkov, prorokov,

²⁶ale nepočúvali ma a neboli ochotní zbystriť sluch, zatvrdili si šiju a boli horší ako ich otcovia.

²⁷Keď im povieš všetky tieto slová, nebudú ťa počúvať, ak na nich zavoláš, neodpovedia ti.

²⁸Povedz im teda: Toto je národ, ktorý neposlúcha Hospodina, svojho Boha, ani nie je ochotný prijať výstrahu. Zahynula vernosť a vytratila sa z ich úst. Zločin modlárstva

²⁹Ostrihaj si vlasy a odhoď ich, na holiach zaspievaj žalospev! Hospodin zavrhol a odhodil pokolenie, na ktoré sa hnevá.

³⁰Veď Júdovci robili, čo sa mi nepáči — znie výrok Hospodina. Svoje ohavnosti umiestnili v dome, ktorý sa nazýva mojím menom, aby ho poškvrnili.

³¹Vystavili obetnú výšinu Tófet, ktorá je v Údolí Ben Hinnóm, aby tam mohli prevádzať cez oheň svojich synov a dcéry, čo som im neprikázal, čo mi ani na myseľ neprišlo.

³²Preto prídu dni — znie výrok Hospodina — že už sa nebude hovoriť Tófet ani Údolie Ben Hinnóm, ale Údolie vraždenia a Tófet sa pre nedostatok miesta stane pohrebiskom.

³³Mŕtvoly tohto ľudu budú pokrmom nebeských vtákov a poľnej zveri a nebude nikoho, kto by ich odplašil.

³⁴Odstránim z miest Júdu a z jeruzalemských ulíc hlas radosti a hlas veselosti, hlas ženícha a hlas nevesty a krajina sa stane rumoviskom.