¹Potom mi zaznelo slovo Hospodina takto:

²Nevezmi si manželku, nemaj synov ani dcéry na tomto mieste.

³Takto hovorí Hospodin o synoch a dcérach narodených na tomto mieste, aj o matkách, ktoré ich zrodili, a o ich otcoch narodených v tejto krajine:

⁴Budú zomierať vo veľkých bolestiach, neoplačú ich ani nepochovajú, na tejto zemi budú ako hnoj, zahynú mečom a hladom, ich mŕtvoly budú pokrmom nebeských vtákov a zvierat na zemi.

⁵Hospodin totiž hovorí toto: Nevkroč do domu smútku, nechoď ta nariekať ani im nevyslov sústrasť, pretože som tomuto ľudu odobral svoj pokoj — znie výrok Hospodina — aj milosť a zľutovanie.

⁶Veľkí i malí pomrú v tejto krajine, nepochovajú ich, neoplačú ich, nikto si pre nich neurobí smútočné zárezy na tele ani si na znak smútku nevyholí lysinu.

⁷Nebudú lámať smútočný chlieb, nikto ich nepoteší nad mŕtvym, ani im nedajú piť kalich útechy nad ich otcom a matkou.

⁸Nevkroč ani do domu hodovania, aby si s nimi sedel, jedol a pil.

⁹Lebo toto hovorí Hospodin zástupov, Boh Izraela: Z tohto miesta pred vašimi očami odstránim vo vašich dňoch hlas plesania, hlas radosti, hlas ženícha a nevesty.

¹⁰Keď oznámiš všetky tieto slová tomuto ľudu a oni sa ťa spýtajú: Prečo nám Hospodin oznamuje všetko toto nešťastie? Aká je naša vina a náš hriech, ktorého sme sa dopustili proti Hospodinovi, nášmu Bohu?

¹¹Odpovieš im: Pretože mňa opustili vaši otcovia — znie výrok Hospodina — a chodili za cudzími bohmi, slúžili im a klaňali sa im. Mňa však opustili a môj zákon nezachovávali.

¹²No vy ste konali ešte horšie ako vaši otcovia, lebo každý z vás kráča podľa svojho zatvrdeného a zlého srdca bez toho, aby ma počúval.

¹³Preto vás vyženiem z tejto krajiny do krajiny, ktorú ste nepoznali ani vy, ani vaši otcovia, a budete tam slúžiť cudzím bohom vo dne i v noci, pretože vám neudelím milosť.

¹⁴Preto prídu dni — znie výrok Hospodina — keď už nebudete hovoriť: Akože žije Hospodin, ktorý vyviedol synov Izraela z Egypta,

¹⁵ale len: Akože žije Hospodin, ktorý vyviedol synov Izraela zo severnej krajiny a zo všetkých krajín, do ktorých som ich rozohnal, a ja ich privediem späť do krajiny, ktorú som dal ich otcom.

¹⁶Hľa, pošlem po mnohých rybárov — znie výrok Hospodina — ktorí ich vychytajú. Potom pošlem po mnohých lovcov a tí ich pochytajú na všetkých vrchoch, na všetkých kopcoch a vo všetkých skalných puklinách.

¹⁷Veď mám oči na všetkých ich cestách, predo mnou sa neskryjú, ani ich vina nie je skrytá pred mojimi očami.

¹⁸Najprv dvojnásobne odplatím ich vinu a ich hriech, pretože znesvätili moju krajinu mŕtvolami svojich ohavností a svojimi ošklivosťami naplnili moje dedičstvo.

¹⁹Hospodin, moja sila a moja pevnosť, moje útočisko v dni úzkosti! K tebe prídu národy od končín zeme a povedia: Len klamstvo dedili naši otcovia, iba ničoty, ktoré nič neosožia.

²⁰Či si môže človek robiť bohov? Veď to nie sú bohovia!

²¹Preto ja ich poučím, tento raz im dám spoznať svoju moc a silu a spoznajú, že moje meno je Hospodin.