¹Hriech Judska je napísaný železným rydlom a diamantovým hrotom, je vyrytý do tabule ich srdca a na rohy ich oltárov,

²lebo ich synovia zachovávajú svoje modlárske oltáre a svoje ašéry pri zelených stromoch na vysokých pahorkoch.

³Vrch môj, na šírom poli, tvoj majetok, všetky tvoje poklady vydám za korisť ako odplatu za hriech páchaný na celom tvojom území.

⁴Budeš sa musieť vzdať svojho dedičstva, ktoré som ti dal. Urobím ťa otrokom tvojho nepriateľa v krajine, ktorú nepoznáš. Rozdúchali ste totiž oheň môjho hnevu, ktorý bude večne horieť.

⁵Toto hovorí Hospodin: Prekliaty je muž, ktorý dôveruje človekovi a spolieha sa na telo, jeho srdce sa však odvracia od Hospodina.

⁶Bude ako borievka na púšti, neuzrie prichádzať dobro, bude prebývať na rozpálených miestach púšte, v krajine soľnej a neobývanej.

⁷Požehnaný je muž, ktorý dôveruje Hospodinovi a ktorého nádejou je Hospodin.

⁸Bude ako strom zasadený pri vode, svoje korene zapustí pri potoku, nebude sa báť, že príde horúčava, jeho lístie zostane zelené. V suchom roku bude bez obáv a neprestane rodiť ovocie.

⁹Nadovšetko klamlivé je srdce, je nenapraviteľné, kto sa v ňom vyzná?

¹⁰Ja, Hospodin, skúmam srdce a skúšam obličky, aby som každého odmenil podľa jeho ciest, podľa ovocia jeho skutkov.

¹¹Podobný jarabici, ktorá sedí na vajciach, ale mladé nevyvedie, je ten, kto nespravodlivo zhŕňa bohatstvo; v polovici svojich dní ho musí opustiť a nakoniec sa zblázni.

¹²Trón slávy, vyvýšený od počiatku, je miesto našej svätyne.

¹³Hospodin, ty si nádej Izraela. Všetci, čo ťa opúšťajú, budú zahanbení. Tí, čo sa vzďaľujú od teba, budú zapísaní do zeme, lebo opustili prameň živej vody — Hospodina.

¹⁴Uzdrav ma, Hospodin, a budem uzdravený, zachráň ma a budem zachránený, lebo ty si moja chvála.

¹⁵Pozri, títo mi hovoria: Kde je slovo Hospodina? Nech sa splní!

¹⁶Nenaliehal som na teba so zlým úmyslom a po nešťastnom dni som netúžil. Ty vieš, čo vychádza z mojich úst, je to zjavné pred tebou.

¹⁷Nebuď pre mňa postrachom, ty si mojím útočiskom v deň nešťastia.

¹⁸Nech sa hanbia tí, čo ma prenasledujú, len nech sa ja nehanbím. Nech sa trasú oni, len nech sa ja netrasiem. Priveď na nich deň nešťastia, znič ich dvojnásobným úderom.

¹⁹Toto mi povedal Hospodin: Choď a postav sa do brány synov ľudu, ktorou vchádzajú a vychádzajú judskí králi, a do všetkých brán Jeruzalema,

²⁰a povedz im: Počujte slovo Hospodina, judskí králi a všetci obyvatelia Jeruzalema, ktorí vchádzate touto bránou.

²¹Toto hovorí Hospodin: Dávajte na seba pozor: V deň sobotného odpočinku nenoste náklad a neprinášajte ho do brán Jeruzalema.

²²V deň sobotného odpočinku nevynášajte bremeno ani zo svojich domov a nekonajte nijakú prácu, ale zasväťte deň sobotného odpočinku, ako som prikázal vašim otcom.

²³Oni však ani nepočúvali, ani nezbystrili sluch, ale tvrdohlavo sa vzopreli, ani neposlúchli a ani neprijali výstrahu.

²⁴Ak ma budete počúvať — znie výrok Hospodina — a v deň sobotného odpočinku nebudete vynášať bremená cez brány tohto mesta, deň sobotného odpočinku aj zasvätíte a nebudete v ňom konať nijakú prácu,

²⁵potom budú prechádzať bránami tohto mesta kniežatá a králi, ktorí budú sedieť na Dávidovom tróne, povezú sa na vozoch a koňoch, králi i kniežatá, muži Judska, obyvatelia Jeruzalema, a toto mesto bude vždy obývané.

²⁶Z judských miest, z okolia Jeruzalema, z Benjamínovej krajiny, z Nížiny, z Pohoria, ako aj z Negevu budú prichádzať ľudia a budú prinášať spaľovanú obetu, obeta s hostinou, pokrmovú obetu, kadidlo a ďakovnú obetu tiež prinesú do Hospodinovho domu.

²⁷Ak neposlúchnete môj príkaz o zasvätení dňa sobotného odpočinku, ale budete nosiť bremená a s nimi vchádzať do brán Jeruzalema, potom zošlem na jeho brány oheň, ktorý nezhasne, a spáli jeruzalemské paláce.