¹Hospodin mi povedal: Aj keby stál predo mnou Mojžiš a Samuel, tomuto ľudu nebudem naklonený. Pošli ich preč odo mňa, nech odídu.

²Ak sa ťa spýtajú: Kam pôjdeme? Odpovieš im: Takto hovorí Hospodin: Kto si zaslúži smrť, na smrť, kto si zaslúži meč, pod meč, kto si zaslúži hladomor, na smrť hladom, kto si zaslúži zajatie, do zajatia.

³Štyri veci privediem proti vám — znie výrok Hospodina: meč, aby zabíjal, psy, aby trhali, nebeské vtáky a zver zeme, aby žrali a ničili.

⁴Urobím ich postrachom pre všetky kráľovstvá zeme za to, čo judský kráľ Menašše, syn Chizkiju, popáchal v Jeruzaleme.

⁵Kto sa zmiluje nad tebou, Jeruzalem? Kto ťa bude ľutovať? Kto sa k tebe vráti opýtať sa: Ako sa máš?

⁶Ty si ma odvrhol — znie výrok Hospodina — obrátil si mi chrbát. Preto vystriem ruku proti tebe, zničím ťa, lebo ma zunovalo zľutúvať sa.

⁷Budem ich previevať vejačkou v bránach krajiny. Pozbavím ich detí, znivočím svoj ľud, nevrátili sa zo svojich ciest.

⁸Ich vdov bude viac ako piesku pri mori, proti matkám mladíkov privediem ničiteľa na poludnie, náhle na nich uvalím hrôzu a zdesenie.

⁹Uvädne sedemnásobná rodička, vydýchne dušu, ešte počas dňa zájde jej slnko, zahanbená bude a potupená. Čo z nich zvýši, to vydám meču pred ich nepriateľmi — znie výrok Hospodina.

¹⁰Beda mi, matka moja, že si ma porodila, muža škriepok a muža hádok pre celú krajinu. Nepožičiaval som, ani pôžičku neprijímal, všetci ma však preklínajú.

¹¹Naozaj, Hospodin, či som ti dobre neslúžil? Či som ťa úpenlivo neprosil v čase nešťastia a úzkosti i za nepriateľa?

¹²Či možno zlámať železo, železo zo severu, a bronz?

¹³Tvoj majetok a tvoje poklady dám na lúpež bez náhrady za všetky tvoje hriechy na celom tvojom území.

¹⁴Urobím ťa otrokom tvojich nepriateľov v krajine, ktorú nepoznáš, lebo môj hnev sa rozpálil a blčí proti vám.

¹⁵Ty to vieš, Hospodin, pamätaj na mňa a navštív ma, pomsti sa za mňa na mojich nepriateľoch, pre svoju zhovievavosť nedaj ma uchvátiť, vedz, že pre teba znášam potupu.

¹⁶Našli sa tvoje slová a zjedol som ich, tvoje slová sú mi rozkošou a radosťou srdca, veď sa nazývam tvojím menom, Hospodin, Bože zástupov.

¹⁷Nevysedávam v kruhu rozjarených, aby som plesal. Pred tvojou rukou sedím osamelý, lebo si ma naplnil svojím hnevom.

¹⁸Prečo má byť moja bolesť trvalá, moja rana nevyliečiteľná a nechce sa zahojiť? Či chceš byť pre mňa klamným potokom, ktorého voda je nespoľahlivá?

¹⁹Preto takto hovorí Hospodin: Ak sa obrátiš ku mne, navrátim ťa k sebe, budeš stáť predo mnou, ak budeš oddeľovať vzácne od bezcenného, budeš akoby mojimi ústami. Oni nech sa obrátia k tebe, ale ty sa neobracaj k nim!

²⁰Urobím ťa pre tento ľud pevnou bronzovou hradbou. Budú proti tebe bojovať, ale nepremôžu ťa, lebo ja som s tebou, aby som ťa zachránil a oslobodil — znie výrok Hospodina.

²¹Vyslobodím ťa z ruky zločincov a vykúpim ťa z ruky ukrutníkov.