¹Výrok proti Damasku: Hľa, Damask prestane byť mestom, bude iba hŕbou zrúcanín.

²Opustené zostanú mestá Aroeru, slúžiť budú stádam, ktoré tam budú polihovať a nikto ich nevyplaší.

³Zanikne pevnosť Efrajimu a kráľovstvo Damasku. So zvyškom Aramu to bude ako so slávou synov Izraela — znie výrok Hospodina zástupov.

⁴V ten deň sa zmenší sláva Jákoba, jeho tučné telo schudne.

⁵Bude ako kosec, ktorý žne steblá a do náručia berie klasy, bude ako ten, čo paberkuje klasy v údolí Refajim.

⁶Zostanú z neho iba zvyšky, ako keď ráňajú olivy, dve tri bobuľky na samom vrcholci, štyri päť na konároch stromu — znie výrok Hospodina, Boha Izraela.

⁷V ten deň človek uprie pohľad na svojho Tvorcu, očami bude hľadieť na Svätého Izraela.

⁸Už neuprie zrak na oltáre, na dielo svojich rúk, nebude hľadieť na to, čo vytvorili jeho prsty, ani na ašery, ani na kadidlové oltáre.

⁹V ten deň budú jeho opevnené mestá pusté ako lesy a vrcholy kopcov, opustené pred príchodom synov Izraela, stanú sa pustatinou.

¹⁰Veď si zabudla na Boha, ktorý ťa zachraňuje, na svoju pevnú Skalu si si nespomenula, preto si len saď rozkošné sady a vysádzaj ich cudzou sadenicou!

¹¹Aj keď im v deň sadenia dáš vyrásť a ráno semeno vzklíči, zber ti predsa unikne v deň choroby a nevyliečiteľnej bolesti.

¹²Beda! Hukot mnohých národov, hučia ako burácajúce moria. Hučanie národov, burácajú ako dravé vody.

¹³Národy burácajú ako hukot veľkých vôd, no on ich zahriakne a utečú ďaleko, budú ako plevy hnané vetrom po horách a ako krútňava vo víchrici.

¹⁴Večer, hľa, hrôza a pred svitaním ich už niet. To je údel tých, čo nás olupujú, a osud tých, čo nás vykorisťujú.