¹Beda ti, zem bzučiacich krídel, čo je za riekami Etiópie,

²čo posiela poslov po mori, po vode na člnoch z papyrusu! Choďte, rýchli poslovia, k urastenému národu s hladkou kožou, k ľudu, ktorého sa široko ďaleko obávajú, k národu bľabotajúcemu a dobyvačnému, kde rieky brázdia krajinu.

³Všetci obyvatelia sveta, vy, čo žijete na zemi, hľaďte, keď sa zdvihne zástava na vrchoch, a počúvajte, keď sa ozve trúba!

⁴Lebo takto mi povedal Hospodin: Zostanem pokojný, zo svojho miesta budem hľadieť ako prenikavá páľava na poludnie, ako oblak rosy v horúčave žatvy.

⁵Pred oberačkou, keď odkvitne kvet a v strapci dozrie hrozno, nožom odreže plané výhonky a ratolesti odstráni, obstrihá.

⁶Všetci budú ponechaní horskému vtáctvu a poľnej zveri, budú sa nimi živiť dravé vtáky v lete a všetka poľná zver v zime.

⁷V tom čase urastený národ s hladkou kožou, ľud, ktorého sa široko ďaleko obávajú, národ bľabotajúci a dobyvačný, ktorého krajinu brázdia rieky, prinesie Hospodinovi zástupov dar na miesto, kde prebýva meno Hospodina zástupov, na vrch Sion.