¹Len volaj, či ti niekto odpovie. Na koho zo svätých sa obrátiš?

²Blázna zabije hnev a nerozumného usmrtí vášeň.

³Videl som, ako blázon zapúšťa korene, ale znenazdajky je jeho obydlie vyvrátené.

⁴Jeho synovia sú ďaleko od záchrany, sú utláčaní v bráne a niet toho, kto by ich ratoval.

⁵Čo nažne, to poje hladný a suché snopy mu poberú, po jeho bohatstve dychtia smädní.

⁶Veď z prachu nevyrastá nešťastie a zo zeme neklíči trápenie.

⁷Naozaj, človek sa rodí na trápenie, ako iskry vyletujú nahor.

⁸Radšej by som hľadal Boha a Bohu by som predložil svoj prípad:

⁹tomu, ktorý koná veľkolepé veci, ktoré nemožno prebádať, a podivuhodné skutky, ktoré nemožno spočítať.

¹⁰On dáva dážď na povrch zeme a zosiela vodu na polia,

¹¹aby ponížených postavil na výšiny a smútiacich pozdvihol do bezpečia.

¹²Marí zámery chytrákov, takže ich ruky nedosiahnu úspech.

¹³Prichytí múdrych v ich chytráctve, takže rada úskočných sa vždy ukáže ako unáhlená.

¹⁴Cez deň narazia na tmu a napoludnie hmatajú ako v noci.

¹⁵On zachraňuje chudáka pred mečom, ústami a rukou mocného,

¹⁶a tak má chudobný nádej a neprávosť zatvorené ústa.

¹⁷Aký blahoslavený je človek, ktorého Boh karhá! Nuž nepohŕdaj výchovou Všemohúceho,

¹⁸lebo on pôsobí bolesť, ale aj obväzuje, zraňuje, ale jeho ruky aj liečia.

¹⁹Zo šiestich úzkostí ťa vyslobodí, v siedmich sa ťa nedotkne zlé.

²⁰V čase hladu ťa vykúpi zo smrti a v čase vojny z moci meča.

²¹Budeš skrytý pred bičom jazyka a nebudeš sa báť násilia, že príde.

²²Vysmeješ sa násiliu i hladomoru. Ani divej zveri sa neboj,

²³veď máš zmluvu s kameňmi na poli a poľná zver uzavrela s tebou mier.

²⁴Budeš vedieť, že tvoj stan je bezpečný, a keď preveríš svoj príbytok, nič mu nebude chýbať.

²⁵Presvedčíš sa, že máš množstvo detí a tvojho potomstva je sťa trávy na poli.

²⁶K svojmu hrobu dôjdeš v zrelom veku, ako keď sa zvážajú snopy v pravý čas.

²⁷Nuž takto to je, prebádali sme to a je to tak. Načúvaj, aj ty si to uvedom!