¹Nato Elífaz z Témanu odpovedal takto:

²Znesieš pokus o príhovor? N eunaví ťa to? Kto by sa však dokázal zdržať slov?

³Veď ty si mnohých poúčal a slabé ruky si posilňoval.

⁴Tvoje slová stavali na nohy toho, kto sa potkol a podlamujúce sa kolená si upevňoval.

⁵Nuž a teraz, keď to prišlo na teba, si netrpezlivý, dotklo sa ťa to a si vyľakaný.

⁶Vari ti tvoja zbožnosť nedovolí dúfať a dokonalosť tvojich ciest nedáva nádej?

⁷Len sa rozpomeň, či niekto nevinný zahynul, a kde boli úprimní ľudia vykynožení?

⁸Ako to ja vidím: tí, čo orú neprávosť a sejú trápenie, ich aj žnú.

⁹Zhynú od Božieho dychu a vietor jeho hnevu s nimi skoncuje.

¹⁰Levica reve, počuť leví hlas, ale zuby levíčat sú vylámané.

¹¹Starý lev hynie bez koristi a mláďatá levice sa rozutekali.

¹²No ku mne sa prikradlo slovo a moje ucho zachytilo jeho šepot.

¹³Pri dumaní o nočných videniach, keď padá na ľudí hlboký spánok,

¹⁴pochytili ma strach a triaška a naplnili hrôzou všetky moje kosti.

¹⁵Nejaký duch prešiel predo mnou, až sa mi chlpy na tele zježili.

¹⁶Zastal, ale nepoznal som jeho zjav, podobu som mal pred očami. Bolo ticho, keď som začul hlas:

¹⁷Môže byť smrteľník spravodlivejší ako Boh a muž čistejší ako jeho Tvorca?

¹⁸Keď sa ani na svojich sluhov nespolieha a svojich anjelov obviňuje z omylu,

¹⁹o čo skôr tých, čo bývajú v domoch z hliny a základy majú v prachu. Rýchlejšie ako mole ich vykántria,

²⁰bití sú od rána do večera, pre ľahostajnosť zahynú naveky!

²¹Vari nie je vytrhnutý ich stanový kolík? Zomierajú, ale bez múdrosti.