1Nato Jób odpovedal takto:

2Kiežby dôkladne zvážili môj žiaľ a celé moje trápenie položili na váhy!

3Veď teraz by prevážilo piesok mora. Preto sú moje slová neuvážené.

4Ved mám v sebe šípy Všemohúceho, môj duch pije ich jed, zoskupili sa proti mne hrôzy od Boha.

5Híka vari divý osol nad zelenou trávou, a či vôl ručí nad svojím krmivom?

6Či sa jedlo bez chuti neosolí? Má azda vaječný bielok chuť?

7Ja sa toho odmietam čo len dotknúť, je to pre mňa, ako keď sa skazí chlieb.

8Kiežby sa uskutočnila moja žiadosť a Boh splnil moje očakávanie,

9že by sa Bohu ľúbilo rozmliaždiť ma, vystrieť ruku a vytnúť ma.

10Vtedy by som ešte mal útechu a poskočil by som si zmietaný v kŕčoch. Nech nešetrí! Veď som nezaprel slová Svätého.

11Mám azda toľko sily, že môžem čakať a toľko času, že môžem byť trpezlivý?

12Je moja sila ako sila kameňa a moje telo pevné ako bronz?

13Hľa, nemôžem si sám pomôcť a nemám zdravý rozum.

14Zúfalému patrí od blížneho láskavosť, aj keby prestával byť zbožným.

15Moji bratia sklamali ako vysychajúci potok. Vzďaľujú sa ako odtekajúce rieky

16zakalené ľadom a roztopeným snehom.

17Časom vysychajú a strácajú sa, v horúčave miznú zo svojho miesta.

18Karavány odbočia zo svojej cesty, dostanú sa do pustatiny a hynú.

19Vyčkávali na karavány z Témy, na cestujúcich zo Sáby čakali s nádejou,

20no vyšli na hanbu, lebo sa na ne spoliehali, išli ďalej a boli sklamaní.

21Teraz ste totiž vy ničomní, pozeráte na ten des a ste prestrašení.

22Azda som povedal: Niečo mi dajte!? alebo: Zo svojho dajte za mňa úplatok!?

23Alebo: vysloboďte ma z ruky protivníka a vykúpte ma z moci ukrutníkov!?

24Poučte ma a stíchnem, vysvetlite mi, kde som zblúdil.

25Aké bolestné sú úprimné reči, čo mi to vlastne vyčítate?

26Či zamýšľate chytať ma za slová, vari len tak do vetra hovorí zúfalec?

27Žrebujete o sirotu a kupčíte so svojím priateľom.

28Teraz sa, prosím, obráťte ku mne, či vám do tváre budem klamať,

29otočte sa teda, nech sa nestane krivda, obráťte sa ešte, veď tu ide o moju spravodlivosť!

30Azda je na mojom jazyku neprávosť, vari podnebie mojich úst nerozozná skazenosť?

« 5 7 »