¹So svojimi očami som uzavrel zmluvu, ako by som sa teda mohol obzerať za pannou?

²Aký je za to údel od Boha z výsosti a aké dedičstvo od Všemohúceho na výšinách?

³Či nešľachetným nehrozí skaza a páchateľovi bezprávia pohroma?

⁴Vari sa on nepozerá na moje cesty a všetky moje kroky nepočíta?

⁵Ak som si počínal nečestne, ak sa moja noha ponáhľala zradiť,

⁶potom nech ma Boh odváži na váhach spravodlivosti a nech zvie, že som bezúhonný.

⁷Ak sa môj krok od cesty odchýlil a moje srdce za tým, čo oči vidia, kráčalo, a na moje dlane nejaká škvrna prilipla,

⁸nech potom iný zje, čo ja zasejem a moje potomstvo nech je vykorenené!

⁹Ak ma srdce zviedlo za ženou až tak, že som striehol pri susedových dverách,

¹⁰nech moja žena melie pre iného a iní nech sa nad ňou skláňajú.

¹¹Veď to je nehanebnosť a previnenie, ktoré patrí na súd,

¹²bol by to oheň spaľujúci až po Abaddon10, ktorý ničí od koreňa všetko, čo som získal.Ríša smrti.

¹³Ak som svojmu sluhovi alebo slúžke pri spore so mnou odoprel právo,

¹⁴čo urobím, keď Boh povstane a ako budem odpovedať, keď ma bude skúmať?

¹⁵Vari ten, čo ma v matke utvoril, neutvoril aj jeho? Nie je to ten istý, ktorý nás stvárnil v lone matky?

¹⁶Ak som sa od želania chudákov odvracal, ak som oči vdovy nechal vyhasnúť,

¹⁷ak som sám jedával svoj krajec chleba a sirota z neho nejedla

¹⁸— veď od mladosti ma vychovával ako otec a od lona mojej matky viedol —,

¹⁹ak som sa díval na hynúceho bez odevu a na chudáka bez prikrývky,

²⁰ak mi nedobrorečili jeho bedrá, ak sa nezohrial vlnou pri strihaní mojich oviec,

²¹ak som sa rukou zahnal na sirotu, lebo som sa spoliehal na pomoc v bráne,

²²nech mi rameno z pleca odpadne a ruka sa mi z kĺbu vylomí.

²³Veď pohroma od Boha je mojím postrachom, nemôžem zniesť jeho vznešenosť.

²⁴Ak som svoju dôveru vkladal do zlata a žltému kovu som hovoril: Ty si moja nádej —,

²⁵ak som sa tešil, že mám veľké bohatstvo, že moja ruka nadobudla veľký zisk,

²⁶ak som videl žiariť slnečné svetlo a mesiac ako nádherne putuje po oblohe,

²⁷ak ma tajne zviedlo moje srdce, takže som im rukou poslal bozk,

²⁸aj to by bolo previnenie, ktoré patrí na súd, pretože tým by som zaprel Boha z výsosti.

²⁹Vari som mal radosť z nešťastia človeka, čo ma nenávidel, a jasal som, keď ho stihlo zlé?

³⁰Nedovolil som svojim ústam zhrešiť tým, že by som bol na neho zvolával kliatbu.

³¹Vari hovorili chlapi v mojom stane: Kiežby nám dal z mäsa, veď nie sme sýti!?

³²Cudzinec nikdy nenocoval na ulici, pocestnému som vždy otvoril dvere.

³³Ak som skrýval svoje hriechy, ako to robia ľudia, a tak som v hrudi utajil svoju vinu,

³⁴potom nech mlčím a nevyjdem z dverí, veď by som sa triasol pred veľkým davom a bál by som sa pohŕdania príbuzných!

³⁵Kiežby ma niekto počúval! Tu je moje posledné slovo! Nech mi Všemohúci odpovie! Žalobný spis svojho odporcu

³⁶by som určite na pleci niesol a priviazal by som si ho na hlavu ako veniec!

³⁷O všetkých svojich krokoch by som mu porozprával a ako vojvodca by som k nemu pristúpil!

³⁸Ak proti mne kričí moja roľa a vedno s ňou jej brázdy plačú,

³⁹ak som z jej úrody jedol a nezaplatil a jej majiteľov umoril,

⁴⁰nech namiesto pšenice bodľač zarodí a namiesto jačmeňa burinu. Tu sa končia slová Jóba. ELÍHUOVE REČI