¹Teraz sa mi však smejú mladší odo mňa a tí, ktorých otcov som nechcel postaviť ani ku psom svojho stáda.

²Načo by mi bola sila ich rúk? Veď ich sviežosť zhynula.

³Pre biedu a krutý hlad vyjedajú step, nedávno spustnutú pustatinu.

⁴Vytrhávajú slez pri kríkoch a koreň jalovca je im chlebom.

⁵Ľudia ich spomedzi seba vyháňajú, kričia na nich ako na zlodejov,

⁶musia bývať v úžľabinách riek, v podzemných dierach a skalných puklinách.

⁷Medzi kríkmi pokrikujú, túlia sa v pŕhľave.

⁸Hlupáci a niktoši, vyprášili ich z krajiny.

⁹A teraz o mne spievajú a posmešne hovoria.

¹⁰S odporom sa odo mňa vzďaľujú a neváhajú napľuť mi do tváre.

¹¹Pretože Boh moju tetivu uvoľnil a ponížil ma, zbavili sa predo mnou všetkých zábran.

¹²Po mojej pravici povstáva zberba tých, čo mi podrážajú nohy, vŕšia proti mne cesty trápenia.

¹³Rozryli môj chodník, aby ma zahubili, darí sa im, hoci im nikto nepomáha.

¹⁴Prichádzajú akoby cez široký prielom, ako pri búrke sa valia dnu.

¹⁵Dopadla na mňa hrôza, moja česť uniká ako vietor a moja spása sa míňa sťa oblak.

¹⁶Teraz sa moja duša vo mne rozliala, zachvacujú ma dni trápenia.

¹⁷V noci mi vŕta v kostiach, moje trýznivé bolesti nikdy neutíchajú.

¹⁸Násilím mi berie odev, uchopil ma ako pás tuniky.

¹⁹Hodil ma do blata, som podobný prachu a popolu.

²⁰Volám k tebe o pomoc, ale mi neodpovedáš, stojím tu, ale si ma nevšímaš.

²¹Zmenil si sa a si ku mne neľútostný, silou svojej ruky mi odporuješ.

²²Dvíhaš ma do vetra a nechávaš ma na ňom jazdiť ako na koni, nechávaš ma zmiznúť v búrke.

²³Viem, že ma vrátiš smrti, zhromaždisku všetkých živých.

²⁴Veď či k núdznemu ruku nevztiahneš, keď v nešťastí kričí o pomoc?

²⁵Vari som neplakal nad tými, ktorých deň bol ťažký a duša mi nežialila nad chudobným?

²⁶Nádejal som sa na dobré, prišlo zlé, dúfal som vo svetlo a prišla tma.

²⁷Vnútornosti vo mne vrú a neutíchajú, stretli ma dni nešťastia.

²⁸Zarmútený kráčam bez jasu slnka, v zhromaždení vstávam a kričím o pomoc.

²⁹Stal som sa bratom šakalov, spoločníkom pštrosov.

³⁰Koža na mne černie, kosti ma pália od horúčky.

³¹Moja harfa sa stala nástrojom žiaľu, moja flauta hlasom náreku.