¹Vtedy títo traja muži prestali hovoriť s Jóbom, pretože sa považoval za spravodlivého.

²Nato vzplanul hnevom Elíhu z Búzu, Barachélov syn z Rámovho rodu. Vzplanul hnevom proti Jóbovi, pretože sa robil spravodlivejším ako Boh.

³Jeho hnev vzplanul aj proti jeho trom priateľom, pretože nenašli odpoveď a Jóba odsudzovali ako bezbožníka.

⁴Elíhu so svojou rečou k Jóbovi čakal, pretože ostatní boli vekom starší ako on.

⁵Elíhu videl, že títo traja nemajú nijakú odpoveď, preto vzplanul hnevom.

⁶Elíhu z Búzu, Barachélov syn prehovoril teda takto: Som mladý a vy ste už vo veku, preto som sa obával predložiť vám svoju mienku.

⁷Povedal som si: Nech prehovorí vek a množstvo rokov nech učí múdrosti.

⁸No je to duch v človeku a dych Všemohúceho, ktorý ľudí učí rozumnosti.

⁹Dlhovekí nie sú vždy múdri a starší nie vždy rozumejú tomu, čo je správne.

¹⁰Preto vravím: Vypočuj ma, nech i ja predložím svoju mienku!

¹¹Čakal som na vaše slová, na váš dôvtip som sluch nastavil. Kým vy ste hľadali slová,

¹²pozorne som vás sledoval, ale nenašiel sa taký, čo by Jóba usvedčil, ani niet medzi vami takého, kto by mu odpovedal.

¹³Nehovorte: Našli sme múdrosť. Boh odveje Jóba, nie človek!

¹⁴Keďže svoje slová nenamieril proti mne, ani ja mu nebudem vašimi slovami odpovedať.

¹⁵Sú zmätení, už sa neozývajú, nenachádzajú slov.

¹⁶Mám čakať, keď prestali hovoriť, keď zastali a už neodpovedajú?

¹⁷Ponúknem aj ja svoju odpoveď, vyjadrím aj ja svoju mienku,

¹⁸pretože som plný slov, duch v mojom vnútri ma núti hovoriť.

¹⁹Moje vnútro je ako uzatvorené víno, ako nové vínne mechy, ktoré idú prasknúť.

²⁰Budem hovoriť a uľaví sa mi, svoje pery otvorím a budem odpovedať.

²¹Nikoho nebudem zvýhodňovať, ani nikomu nebudem lichotiť,

²²lebo to neviem. Ak len trochu zalichotím, nech ma môj Stvoriteľ odstráni!