¹Jestvuje nálezisko striebra a miesto, kde sa prečisťuje zlato.

²Železo sa ťaží zo zeme a meď sa taví z rudy.

³Prekonáva tmu a v najvzdialenejších miestach vyhľadáva kamene ukryté v temnote.

⁴Šachtu hĺbia ďaleko od obývaných miest, zabudnutí bez pôdy pod nohami visia a hojdajú sa ďaleko od ľudí.

⁵Zem, z ktorej inak pochádza chlieb, je v hĺbke spustošená akoby ohňom.

⁶Jej skaly sú ložiskom zafírov a sú tam zrnká zlata.

⁷Chodník ta ani dravec nepozná a oko jastraba ta nedovidí.

⁸Pyšné šelmy po ňom nešliapali ani lev sa po ňom neprechádzal.

⁹Človek siahol rukou po tvrdom kameni a od základov vyvracia vrchy,

¹⁰do skál vytesal chodby a tak jeho oko uvidelo všetko, čo je drahocenné.

¹¹Zamedzil presakovanie riek a to, čo je skryté, vyniesol na svetlo.

¹²No múdrosť — kde ju možno nájsť? Sídlo rozumnosti — kde sa nachádza?

¹³Človek nepozná jej cenu a v krajine živých sa nenachádza.

¹⁴Prahlbina hovorí: Vo mne sa nenachádza. More hovorí: U mňa jej niet.

¹⁵Nedá sa zaplatiť rýdzim zlatom a striebro nevyváži jej cenu.

¹⁶Nedá sa vymeniť ani za zlato z Ofíru, ani za drahocenný ónyx alebo zafír.

¹⁷Nedá sa porovnať so zlatom ani s drahým sklom, ani vymeniť za predmety zo zlata.

¹⁸Korále a krištáľ sa ani nespomenú, cena múdrosti je nad perly.

¹⁹Nedá sa porovnať s topásom z N úbie ani čistým zlatom vyvážiť.

²⁰No a táto múdrosť — odkiaľ prichádza? A sídlo rozumnosti — kde sa nachádza?

²¹Pred očami všetkých živých je zahalená, skrytá aj pred vtáctvom nebies.

²²Abaddon a smrť povedali: Len správa o nej sa nám dostala do uší.

²³Boh však rozumie jej ceste a on vie, kde ju možno nájsť.

²⁴Veď on až do končín zeme dovidí, pozoruje všetko pod nebom.

²⁵Keď určil vetru jeho váhu a mierkou vody odmeral,

²⁶keď dažďu stanovil poriadok a blesku s hromom určil cestu,

²⁷už vtedy ju videl a o nej rozprával, pevne ju ustanovil a preskúmal. Ríša smrti.

²⁸Človeku potom povedal: Pozri, bázeň pred Pánom, to je múdrosť, a vystríhať sa zlého — to je rozumnosť.