¹Jób pokračoval vo svojich výrokoch takto:

²Tak, ako že žije Boh, ktorý mi odňal právo, a Všemohúci, ktorý mi roztrpčil dušu,

³kým ešte dýcham a Boží dych je v mojich nozdrách,

⁴moje pery nevyslovia neprávosť a môj jazyk nevypovie lož.

⁵V nijakom prípade vám nedám za pravdu! Kým nezomriem, svojej bezúhonnosti sa nevzdám!

⁶Svoju spravodlivosť som pevne uchopil a nepustím ju, moje srdce mi nevyčíta nijaký z mojich dní.

⁷Môj nepriateľ nech je ako bezbožník a môj protivník ako zločinec.

⁸Lebo akú nádej na korisť má podliak, keď Boh ukoristí jeho dušu?

⁹Azda Boh počuje jeho krik, keď bude v úzkych?

¹⁰Vari sa môže tešiť zo Všemohúceho a neustále vzývať Boha?

¹¹Ukážem vám, čo je v Božej moci, neskryjem, ako si počína Všemohúci.

¹²Veď vy všetci ste to videli, tak prečo ste tak veľmi nadutí?

¹³Toto je údel bezbožníka od Boha a dedičstvo, ktoré dostanú násilníci od Všemohúceho: Morská obluda.

¹⁴Ak má aj mnoho synov, má ich pre meč a jeho potomstvo sa nenasýti chleba.

¹⁵Tých, čo ho prežijú, smrť pochová, jeho vdovy ho nebudú oplakávať.

¹⁶Aj keď nahromadí striebra ako prachu a šatstva ako hliny,

¹⁷pripraví to pre spravodlivého, ktorý si ho oblečie, a striebro pre nevinného, ktorý si ho podelí.

¹⁸Dom si postavil ako pavúk a z lístia si urobil prístrešok.

¹⁹Boháč si ľahne, ale už nikdy viac to neurobí, prv, akoby otvoril oči, niet ho.

²⁰Nešťastie ho zastihne ako povodeň, víchrica ho zachytí uprostred noci.

²¹Odnesie ho prudký vietor z východu a je preč, z miesta, kde sa nachádzal, zmetie ho.

²²Keď sa na neho nemilosrdne vrhne, ozlomkrky z jeho moci uniká.

²³Budú nad ním spínať ruky a vypískajú ho z miesta, kde bol.