1Nato Jób odpovedal takto:
2Ako si len pomohol tomu, kto nemá síl! Rameno bezmocného si ratoval!
3Ako si len poradil nemúdremu a naozaj prejavil veľkú chápavosť!
4Komu si narozprával slová a v akom duchu to hovoríš?
5Dolu pod vodami sa chvejú tiene podsvetia aj všetci, čo tam prebývajú.
6Pred ním je podsvetie obnažené a miesto skazy nie je prikryté.
7On rozprestiera sever nad priepastnou prázdnotou, zem zavesil nad ničím.
8Vodu viaže vo svojich mrakoch a oblak sa pod ňou neroztrhne.
9Pohľad na trón zakrýva tak, že rozostiera nad ním svoj oblak.
10Vodnú hladinu obkolesuje medzou až tam, kde hraničí svetlo a tma. Hebr. šeol. Hebr. abaddon.
11Nebeské stĺpy sa chvejú a sú ohromené jeho pohrozením.
12Svojou mocou rozbúril more a svojou bystrosťou roztrieskal Rahaba.
13Jeho duch okrášlil nebesia, jeho ruka prebodla unikajúceho hada.
14Pozri, toto sú len útržky jeho konania, začuli sme o tom len tichučké slovo. Kto však pochopí hromový hlas jeho hrdinskej sily?