¹Nato Bildad zo Šúachu odpovedal takto:

²Dokedy budete loviť slová? Najprv sa pochopme, až potom sa rozprávajme!

³Prečo nás považujete za dobytok? Prečo sme podľa vás hlupáci?

⁴Ty, čo sa vlastným hnevom ničíš, či pre teba má spustnúť zem a bralo sa pohnúť z miesta?

⁵Bezbožníkom predsa vyhasne svetlo a plameň ich ohňa nevydá žiaru.

⁶Svetlo slabne v jeho stane a kahanec nad ním vyhasne.

⁷Jeho rázne kroky sa skrátia a jeho vlastné plány ho odstavia.

⁸Pretože vlastné nohy ho ženú do siete a chodí nad pascou.

⁹Za pätu sa chytí do osídel, zmocní sa ho nastražená slučka.

¹⁰V zemi je mu skrytý povraz a na chodníku klepec.

¹¹Zôkol vôkol ho ľakajú hrôzy, stíhajú ho na každom kroku.

¹²Nech sa celkom vysilí a nech mu bieda stojí po boku.

¹³Nech si pojedá vlastnú kožu, jeho údy nech požiera prvorodený syn smrti.

¹⁴Vytrhnú ho z bezpečia jeho stanu a poženú ku kráľovi hrôz.

¹⁵Jeho stan bude obývaný bez neho, na jeho príbytok sa vysype síra.

¹⁶Z dola mu schnú korene, navrchu vädnú vetvy.

¹⁷Jeho pamiatka na zemi vyhynula, jeho meno je široko ďaleko neznáme.

¹⁸Vyhodia ho zo svetla do tmy, vyženú ho zo sveta.

¹⁹Nebude mať potomstvo ani plod vo svojom ľude, ani nikoho, kto by ho prežil v jeho príbytkoch.

²⁰Deň jeho nešťastia predesí ľudí na západe a na východe sa ich zmocní triaška.

²¹Naozaj to takto býva s príbytkami nespravodlivých a s miestom toho, kto nepozná Boha.