1Môj duch je zlomený, moje dni vyhasli, ostal mi len hrob.
2Okolo mňa je samý posmeškár a moje oko spočíva na ich uštipačnostiach.
3Záloh za mňa nechaj u seba! Veď kto by sa zveril ako ručiteľ do mojich rúk?!
4Ich srdce zbavil úsudku, preto ich nepovýšiš.
5Ak niekto za odmenu udáva priateľov, oči jeho synov oslepnú.
6Dal ma ľuďom ako porekadlo, preto si predo mnou ľudia odpľujú.
7Oko mi zoslablo od plaču a všetky údy môjho tela sú ako tieň.
8Úprimní sú z toho zhrození a nevinný sa rozohňuje proti pokrytcovi.
9Spravodlivý sa pridŕža svojej cesty a ten, čo má čisté ruky, ešte zosilnie.
10Vy všetci však znovu poďte sem, hoci múdreho medzi vami nenájdem.
11Moje dni prešli, moje plány, túžby môjho srdca, sú zničené!
12Zamieňajú noc za deň, svetlo je vraj blízko tmy.
13Ak dúfam, podsvetie mi bude domovom, v tme si usteliem posteľ,
14priepasť oslovím: Ty si môj otec! Červom poviem: Moja matka a moja sestra!
15Kde je teda moja nádej? Moja nádej — kto ju ešte uvidí?
16Zostúpi k závorám podsvetia, keď si spolu odpočinieme v prachu.