¹Nato Jób odpovedal takto:

²Vy ste naozaj ľudia, ako sa patrí, a s vami vymrie múdrosť!

³Aj ja mám toľko rozumu ako vy, nie som od vás horší, veď komu to nie je jasné?

⁴Svojmu priateľovi som na posmech. Ja, ktorý Boha vzývam, dostal som od neho odpoveď, som spravodlivý a bezúhonný, som na posmech.

⁵Myšlienky tých, čo sú v bezpečí, opovrhujú nešťastím pripraveným pre tých, ktorým sa trasú nohy.

⁶Na pokoji sú stany ničiteľov, v bezpečí sú tí, čo rozhorčujú Boha, čo by chceli Boha mať v hrsti.

⁷Však už len zvierat sa opýtaj a poučia ťa, nebeského vtáctva a porozpráva ti,

⁸alebo rastlinstva zeme a vyučí ťa, morské ryby ti to vyrozprávajú.

⁹Kto by medzi nimi nevedel, že to urobila ruka Hospodina?

¹⁰V jeho ruke je duša všetkého živého a duch každého ľudského tela.

¹¹Či ucho neskúma slová ako podnebie úst ochutnáva jedlo?

¹²Či u starcov je múdrosť a či dĺžka dní znamená rozumnosť?

¹³Len Boh má múdrosť a moc, jemu patrí rada a rozumnosť.

¹⁴Veď čo on zrúca, viac sa nevybuduje, koho on zavrie, tomu viac neotvoria.

¹⁵Ak zastaví vodu, tá vyschne, ale keď ju pošle, prevráti zem.

¹⁶On má silu aj zdravý rozum, jemu patrí zvedený aj zvodca.

¹⁷Radcov necháva ísť bosých a zo sudcov robí bláznov,

¹⁸tresty kráľov ruší a kráľov priaha do roboty.

¹⁹Kňazov necháva ísť bosých a vykoreňuje prastaré rody.

²⁰Pripravuje o reč tých, na ktorých sa spoliehame, starcov zbavuje súdnosti.

²¹Na kniežatá vylieva pohŕdanie a opasky mocných ničí.

²²Odkrýva nepreskúmané hlbiny tmy a na svetlo vynáša tiene smrti.

²³Necháva národy vyrásť a hubí ich, zveľaďuje ich a potom odprace.

²⁴Odoberá rozum vodcom národov zeme, necháva ich blúdiť v pustatinách bez ciest

²⁵a tak hmatajú v tme bez svetla a dopúšťa, aby blúdili ako opití.