¹Nato Cófar z N aamy odpovedal takto:

²Ostane vari také množstvo slov bez odpovede!? Azda sa ten, čo má plno rečí, obháji?

³Či tvoje bľabotanie umlčí mužov? Budeš sa posmievať, a nikto ťa nezahriakne?

⁴Veď si povedal: Moje učenie je rýdze a v tvojich očiach som čistý.

⁵Kiežby Boh prehovoril, otvoril proti tebe ústa

⁶a porozprával ti tajomstvá múdrosti, lebo sú priveľmi zložité, aby si to pochopil. Vedz teda, že Boh ti odpúšťa viac, ako sa previníš.

⁷Preskúmaš azda Boha a či bez zvyšku vystihneš dokonalosť Všemohúceho?

⁸Je vyššia ako nebesia. Čo teda chceš robiť? Je hlbšia ako podsvetie. Čo teda môžeš vedieť?

⁹Jej miera je dlhšia ako zem a širšia sťa more.

¹⁰Ak sa priženie, dá ťa uväzniť a zvolá súd, kto mu v tom zabráni?

¹¹Veď on vie, kto sú ničomníci, a keď vidí neprávosť, vari jej nevenuje pozornosť?

¹²Tupec môže tak nadobudnúť ostrovtip, ako sa divému oslovi môže narodiť človek.

¹³Ak pripravíš svoje srdce a k nemu vystrieš svoje dlane,

¹⁴ak vzdiališ neprávosť od svojej ruky a v tvojom stane nebude prebývať bezprávie,

¹⁵potom pozdvihneš svoju nepoškvrnenú tvár, budeš pevným odliatkom z bronzu a nebudeš sa báť.

¹⁶Zabudneš totiž na trápenie, spomenieš si naň ako na vodu, ktorá odtiekla.

¹⁷Nad poludnie bude život jasnejší, temnota bude ako ráno.

¹⁸Potom budeš dúfať, lebo je nádej, rozhliadneš sa a uložíš sa v bezpečí.

¹⁹Natiahneš sa a nikto ťa nebude znepokojovať a mnohí si ťa budú chcieť získať.

²⁰Bezbožní však stratia zrak, ich útočisko padne a ich nádejou je, že vydýchnu dušu.