¹Z tej duše sa mi zhnusil život, vypustím zo seba svoju sťažnosť, z horkej duše prehovorím.

²Poviem Bohu: Neodsudzuj ma! Daj mi vedieť, prečo vedieš so mnou spor!

³Je to podľa teba dobré, že utláčaš a opovrhuješ dielom svojich dlaní, a že radu bezbožných svetlom zalievaš?

⁴Máš azda oči človeka a zrak smrteľníka?

⁵Či sú tvoje dni ako dni človeka a tvoje roky ako dni muža,

⁶že sa usiluješ nájsť u mňa previnenie a pátraš po mojom hriechu?

⁷Hoci aj vieš, že nie som vinný a niet nikoho, čo by ma vytrhol z tvojej ruky?

⁸Tvoje ruky ma sformovali, celého ma pospájali, a teraz ma pohltíš?

⁹Pamätaj, prosím, že si ma utvoril ako hlinu a vraciaš ma do prachu.

¹⁰Či si ma nezlial ako mlieko a nenechal zraziť sa ako syr?

¹¹Priodel si ma mäsom a kožou, z kostí a šliach si ma utkal.

¹²Dal si mi život, milosť a tvoja starostlivosť strážila môjho ducha.

¹³Tieto veci si ukrýval v srdci, viem, že toto si mal v úmysle,

¹⁴že ak hreším, spozoruješ to a nenecháš ma bez trestu.

¹⁵Keď som sa previnil, beda mi! Keby som aj konal spravodlivo, ani tak nemôžem pozdvihnúť hlavu, lebo som sýty ponižovania. Len sa pozri na tú moju biedu!

¹⁶Ak zdvihnem hlavu, lovíš ma ako lev a obratom ma prekvapíš.

¹⁷Staviaš nových svedkov a znásobuješ svoj hnev proti mne. Neustále útoky a vojna sú mojím údelom.

¹⁸Tak prečo si ma vyviedol z lona matky? Skonal by som, ani jedno oko by to nezbadalo.

¹⁹Bol by som, ako keby ma nikdy nebolo, prevezený z maternice rovno do hrobu.

²⁰Nie je vari poskromne mojich dní? Tak teda prestaň a nechaj ma, nech trochu pookrejem,

²¹kým pôjdem a nevrátim sa do ríše tmy a tieňov smrti,

²²do ríše takej tmy, ako je čerň šera smrti, ríše bez poriadku, kde je žiara svetla ako temno tmy.