¹Nuž to všetko videlo moje oko, moje ucho to počulo a pochopilo.

²Čo vy viete, viem aj ja, nezaostávam za vami.

³Ja však budem hovoriť so Všemohúcim a chcem sa obhajovať pred Bohom,

⁴zatiaľ čo vy zliepate lži. Naničhodní lekári ste všetci!

⁵Kiež by ste čušali, to by bola vaša múdrosť!

⁶Len si vypočujte moje dôvody a pozorujte moju obhajobu.

⁷Budete azda luhať pre Boha a podvádzať v jeho prospech?

⁸Chytáte mu stranu? Za Boha vediete spor?

⁹Dopadne to dobre, ak vás preverí? Alebo ho chcete oklamať ako klamete človeka?

¹⁰Celkom isto vás pokarhá, ak mu potajomky budete chytať stranu.

¹¹Nevydesí vás jeho vznešenosť a nepadne na vás z neho hrôza?

¹²Vaše pamätihodné výroky sú príslovia z popola, vaše hradby sú len z hliny.

¹³Buďte chvíľu ticho, nech prehovorím ja, nech sa so mnou stane čokoľvek!

¹⁴Načo v zuboch nesiem svoje telo a v hrsti držím svoj život?

¹⁵Veď nech ma aj zabije, nebudem už čakať, ale budem obhajovať pred ním svoje cesty.

¹⁶Aj to mi bude na spásu, pretože pred neho nepríde nehanebník.

¹⁷Vydržte počúvať moju reč a môj výklad nech vám vojde do uší!

¹⁸Tu teda predkladám svoj spor, viem, že budem mať pravdu.

¹⁹Ktože by sa chcel so mnou prieť? Lebo ak teraz budem mlčať, zahyniem.

²⁰Iba dve veci mi nerob a nebudem sa viac pred tebou skrývať:

²¹Vzdiaľ odo mňa svoju ruku a nedes ma!

²²Potom zavolaj a ja odpoviem, alebo ja prehovorím a ty mi odpovieš.

²³Koľko mám previnení a hriechov? Daj mi poznať môj zločin a hriech!

²⁴Prečo ukrývaš svoju tvár a pokladáš ma za svojho nepriateľa?

²⁵Hrozíš vari rozviatemu lístiu a prenasleduješ suchú slamu?

²⁶Veď si proti mne zapisuješ trpké veci a dávaš mi dediť viny mladosti.

²⁷Zasekávaš mi nohy do klady, dozeráš na všetky moje chodníky, značkuješ moje chodidlá,

²⁸hoci človek sa rozpadne ako bútľavina, ako šaty, ktoré rozožrali mole.