¹Joziáš mal osem rokov, keď sa stal kráľom a tridsaťjeden rokov vládol v Jeruzaleme. Jeho matka, dcéra Adajova z Bockatu, sa volala Jedida.

²Robil to, čo uznáva Hospodin za správne. Chodil po všetkých cestách svojho praotca Dávida a neodkláňal sa napravo ani naľavo.

³V osemnástom roku vlády kráľa Joziáša poslal kráľ pisára Šáfana, syna Acalju, syna Mešulámovho, do domu Hospodina s poverením:

⁴Zájdi za veľkňazom Chilkijom, aby zhrnul peniaze, čo boli prinesené do Hospodinovho domu, ktoré vybrali od ľudu strážcovia prahu.

⁵Nech to odovzdajú staviteľom v Hospodinovom dome a tí zas nech vyplácajú robotníkov, čo pracujú na oprave poškodených častí Hospodinovho domu:

⁶tesárov, stavbárov, murárov, nech sa zakúpi drevo a opracované kamene na opravu domu.

⁷Z čiastky, vydanej im do rúk, netreba žiadať vyúčtovanie, lebo pracujú čestne.

⁸Pritom veľkňaz Chilkija pisárovi Šáfanovi podotkol: V Hospodinovom dome som našiel knihu zákona. Chilkija podal tú knihu Šáfanovi, ktorý ju prečítal.

⁹Keď prišiel pisár Šáfan ku kráľovi, podal mu hlásenie: Tvoji služobníci zhrnuli peniaze nazbierané v chráme a odovzdali ich staviteľom v Hospodinovom dome.

¹⁰Potom pisár Šáfan oznámil kráľovi: Kňaz Chilkija mi dal akúsi knihu. A čítal z nej pred kráľom.

¹¹Keď kráľ počul slová knihy zákona, roztrhol si šaty.

¹²Nato prikázal Chilkijovi, Achikámovi, synovi Šáfanovmu, Achbórovi, synovi Michajovmu, pisárovi Šáfanovi a kráľovskému služobníkovi Asajovi:

¹³Choďte si vyžiadať posudok Hospodinov v záujme mojom, v záujme ľudu a celého Júdu ohľadom slov tejto objavenej knihy. Veď veľký je Hospodinov hnev, ktorý vzplanul proti nám preto, že naši predkovia neposlúchali slová tejto knihy a vôbec sa neriadili tým, čo je tam o nás napísané.

¹⁴Kňaz Chilkija, Achikám, Achbór, Šáfan a Asaja navštívili prorokyňu Chuldu, ženu Šaluma, syna Tikvu, syna Charchasa, šatniara. Bývala v druhej štvrti Jeruzalema. Zhovárali sa s ňou.

¹⁵Povedala im: Takto vraví Hospodin, Boh Izraela: Povedzte mužovi, ktorý vás ku mne poslal:

¹⁶Takto vraví Hospodin: Privediem pohromu na toto miesto i na jeho obyvateľov i všetky hrozby tej knihy, ktorú čítal judský kráľ,

¹⁷pretože ma opustili, pálili tymian iným bohom, aby ma každým svojím skutkom urážali. Môj hnev sa roznietil proti tomuto miestu a nezhas379 ne.

¹⁸Judskému kráľovi, ktorý vás poslal vyžiadať si Hospodinov posudok, odkážte: Takto vraví Hospodin, Boh Izraela o slovách, ktoré si počul:

¹⁹Vypočul som ťa, pretože sa ti obmäkčilo srdce a pokoril si sa pred Hospodinom, keď si počul, čo som hovoril proti tomuto miestu a proti jeho obyvateľom, že totiž prepadnú hrôze a kliatbe, roztrhol si si šaty a nariekal si predo mnou. To je výrok Hospodina!

²⁰Preto ťa pripojím k tvojím otcom, budeš v pokoji uložený do svojho hrobu, takže tvoje oči neuvidia všetku tú pohromu, ktorú uvediem na toto miesto. Poslovia s tým oboznámili kráľa.