¹Kráľ zvolal k sebe všetkých starších Judska a Jeruzalema.

²Vystúpil do Hospodinovho domu a s ním všetci judskí muži, obyvatelia Jeruzalema, kňazi, proroci, všetok ľud, chatrní i významní, a zverejnil všetky slová knihy zmluvy, nájdenej v Hospodinovom dome.

³Potom sa kráľ postavil k stĺpu a uzavrel pred Hospodinom zmluvu, že ho budú nasledovať a zachovávať jeho prikázania, svedectvá a ustanovenia celým srdcom a celou bytosťou a plniť slová tejto zmluvy, napísané v tejto knihe. Všetok ľud sa postavil za zmluvu.

⁴Kráľ nato prikázal veľkňazovi Chilkijovi, jeho zástupcom a strážcom prahu, aby povynášali z Hospodinovho domu všetky predmety zhotovené pre Baála, Ašéru a pre celý nebeský voj. Dal to spáliť vonku za Jeruzalemom, na Kidrónskych poliach. Popol z nich dal odniesť do Bétela.

⁵Odvolal modlárskych kňazov, ktorých dosadili judskí králi, aby pálili kadidlo na výšinách v judských mestách a v okolí Jeruzalema, a odvolal aj tých, čo pálili tymian Baálovi, slnku, mesiacu, hviezdam zverokruhu a celému nebeskému zástupu.

⁶Dal vyniesť z Hospodinovho domu ašéru von za Jeruzalem do Kidrónskeho údolia a tam ju dal spáliť. Rozdrvil to na prach a prach z toho rozmetal po hroboch prostého ľudu.

⁷Zbúral obydlia modlárskych zasvätencov, ktoré sa nachádzali v priestore Hospodinovho domu, kde tkali ženy závoje pre Ašéru.

⁸Priviedol všetkých kňazov z judských miest, znesvätil výšiny, na ktorých pálili tymian kňazi, a to od Geby po Beér Šebu. Zboril predmestské výšiny, čo stáli pri vchode do brány mestského veliteľa Jozuu a nachádzali sa po ľavej strane pri vstupe do mestskej brány.

⁹Kňazi výšin nesmeli pristupovať k Hospodinovmu oltáru v Jeruzaleme, mohli iba jesť nekvasené chleby v kruhu svojich bratov.

¹⁰Znesvätil i Tófet, ktorý je v Údolí Ben Hinnóma, aby si už nikto nemohol dať upáliť syna alebo dcéru na počesť Molocha.

¹¹Odstránil kone, ktoré darovali judskí králi slnku, rozmiestnené od vchodu do Hospodinovho domu po sieň Netan Meleka, v chrámovej prístavbe. Slnečné vozy spálil.

¹²Kráľ ďalej zbúral oltáre, ktoré boli na streche Achazovej nadstavby, ktoré zriadili judskí králi, ako i oltáre, ktoré zriadil Mennašše na oboch nádvoriach Hospodinovho domu. Keď ich odtiaľ odstránil, prach z nich vysypal do Kidrónskeho údolia.

¹³Kráľ znesvätil i výšiny východne od Jeruzalema, južne od Vrchu záhuby, ktoré vybudoval izraelský kráľ Šalamún pre Aštartu, príšeru Sidončanov, pre Kemóša, príšeru moábsku, a pre Milkóma, obludu Ammónčanov.

¹⁴Poroztĺkal kamenné stĺpy, postínal ašéry a jamy po nich vyplnil ľudskými kosťami.

¹⁵Podobne urobil s bételským oltárom a s výšinou, čo zriadil Nebatov syn Járobeám, ktorý zviedol Izrael na hriech. I ten oltár a výšinu roztĺkol. Svätyňu na výšine zničil ohňom na prach a ašéru spálil.

¹⁶Keď sa Joziáš obzrel, uvidel tam na návrší hroby. Dal vybrať z hrobov kosti a spáliť ich na oltári. Tak ho znesvätil podľa Hospodinovho slova, čo vyrie380 kol Boží muž, keď predpovedal tieto udalosti.

¹⁷Potom sa spýtal: Čo to tam vidím za pomník? Muži mesta mu odvetili: To je hrob Božieho muža, ktorý prišiel z Judska a predpovedal tieto udalosti, ako ich napĺňaš na bételskom oltári.

¹⁸Prikázal: Nechajte ho! Nech nikto neruší jeho kosti. Tak nechali jeho kosti neporušené spolu s kosťami proroka, ktorý prišiel do Samárie.

¹⁹Joziáš odstránil i všetky svätyne na výšinách, čo boli v samárskych mestách, ktoré zriadili izraelskí králi, aby urážali Hospodina. Naložil s nimi celkom tak ako v Bételi.

²⁰Potom pozabíjal na oltároch všetkých kňazov tamojších výšin a pálil na nich ľudské kosti. Nato sa vrátil do Jeruzalema.

²¹Kráľ prikázal všetkému ľudu: Zasväťte na počesť svojho Boha Hospodina paschu, ako je to napísané v tejto knihe zmluvy.

²²Veď takáto pascha sa neslávila od čias sudcov, ktorí spravovali Izrael, a za celé obdobie izraelských a judských kráľov.

²³Až v osemnástom roku vlády kráľa Joziáša sa zasvätila taká pascha na počesť Hospodina v Jeruzaleme.

²⁴Joziáš odstránil i vyvolávačov duchov, jasnovidcov, domácich bôžikov, príšerné a ohavné modly, ktoré bolo vídať po Judsku a v Jeruzaleme, aby sa tak splnili slová zákona, napísané v knihe, ktorú našiel kňaz Chilkija v Hospodinovom dome.

²⁵Nikto z predošlých kráľov sa mu nevyrovnal, aby sa presne podľa Mojžišovho zákona obrátil k Hospodinovi celým srdcom, celou dušou a celou silou. Ani po ňom už nik nepovstal jemu podobný.

²⁶Hospodin však jednako neupustil od svojho prudkého hnevu, ktorým vzplanul proti Júdovi za všetky urážky, ktoré mu spôsoboval Menašše.

²⁷Hospodin povedal: Odvrhnem od seba i Júdu, ako som odvrhol Izrael, a toto mesto, Jeruzalem, ktoré som si vyvolil, zavrhnem, i dom, o ktorom som vyhlásil, že tam bude prebývať moje meno.

²⁸Ostatné Joziášove príbehy i všetko, čo vykonal, je napísané v Kronike judských kráľov.

²⁹Za jeho čias sa vypravil faraón Necho, egyptský kráľ, na pomoc asýrskemu kráľovi k rieke Eufrat. Kráľ Joziáš sa postavil proti nemu. Ten však len čo ho zbadal, usmrtil ho v Megidde.

³⁰Jeho služobníci ho mŕtveho naložili na voz, previezli do Jeruzalema a pochovali v jeho hrobe. Nato vzal pospolitý ľud Joziášovho syna Joacháza, pomazal ho a dosadil po jeho otcovi za kráľa. Judský kráľ Joacház

³¹Joacház mal dvadsaťtri rokov, keď sa stal kráľom a tri mesiace vládol v Jeruzaleme. Jeho matka, dcéra Jirmejáhua z Libny, sa volala Chamútal.

³²Robil Hospodinovi naprotiveň, presne podľa vzoru svojich predchodcov.

³³Faraón Necho ho spútal v Rible, v chamátskom kraji, takže nemohol vládnuť v Jeruzaleme. Na krajinu uvalil pokutu sto talentov striebra a talent zlata.

³⁴Faraón Necho dosadil za kráľa Joziášovho syna Eljakíma po jeho otcovi Joziášovi a pozmenil mu meno na Jójakim. Joacháza však vzal, odvliekol do Egypta, kde zomrel.

³⁵Jójakim odvádzal faraónovi striebro a zlato. Musel však pre krajinu urobiť rozpis, aby tak mohol podľa faraónovej požiadavky odvádzať peniaze. Od každého z prostého ľudu vymáhal podľa výmeru striebro a zlato, aby to mohol odviesť faraónovi Nechovi. Judský kráľ Jójakim

³⁶Jójakim mal dvadsaťpäť rokov, keď sa stal kráľom a jedenásť rokov vládol v Jeruzaleme. Jeho matka, dcéra Pedajova z Rúmy, sa volala Zebída.

³⁷Hospodinovi robil naprotiveň, presne podľa vzoru svojich predkov.